Detstvo Pátra Pia

Francesco Forgione, neskorší Páter Pio, sa narodil v lone skromnej a nábožnej rodiny 25. mája 1887 o 17,00 hod. v čase, kedy zazneli zvony kostola, aby vyzvali veriacich k úcte Presvätej Bohorodičky v jej mesiaci v Pietrelcine, v malom mestečku v južnom Taliansku. Pokrstený bol deň po svojom narodení.

Bol štvrtým z ôsmich detí. Traja zo súrodencov Forgione zomreli v detstve a Páter Pio bol len druhým dieťaťom, ktoré prežilo po najstaršom Michaelovi. Okrem brata mal ešte tri mladšie sestry: Felicitu, Pellegrinu a Graziellu. V detskom veku zomrel aj najmladší zo súrodencov Forgione, chlapec menom Mario. 

Páter Pio dostal ako dieťa prezývku il bello Francesco (krásny Francesco) kvôli svojim svetlohnedým očiam a atraktívnym blond vlasom, ktoré ako dospieval postupne tmavli až do gaštanovej farby.

Jeho rodičia Maria Giuseppa di Nunzio a Orazio Forgione zverili svojho novorodenca pod ochranu svätého Františka z Assisi, preto ho deň po narodení pomenovali Francesco.

Keď bol Páter Pio dieťa, neustále plakal až do takej miery, že sa jeho otec nevedel poriadne vyspať. Vravel, že akoby mu nikdy nedošiel vzduch. Raz, keď bol malý Francesco s otcom doma sám a on ho nevedel kvôli plaču utíšiť, nahnevane ho položil na posteľ a povedal: "Zdá sa, že sa v mojom dome narodil diabol." Páter Pio neskôr povedal, že od tej chvíle už nikdy tak neplakal.

Francesco prežil svoje detstvo ako ostatné deti z Pietrelciny. Keď si rodičia mysleli, že je už dosť veľký, dostal dve ovečky, ktoré spolu s ostatnými malými pastiermi priviedol na pašu. Jeden z jeho vtedajších priateľov hovoril: Matky nám pred odchodom z domu dávali kúsok chleba a k tomu niečo na jedenie, ak bolo vôbec čo jesť. To boli naše raňajky, keď sme boli na paši. My ostatní sme miesto košíkov použili vrecká, ale Francescovi zabalila mama jedlo vždy do čistého obrúska.

Raňajkovali sme cestou na pašu, špinavé ruky sme zabárali do vreciek, no pre Francesca to bol obrad. Sadol si na zem, roztvoril obrúsok a položil si ho na kolená, potom vzhliadol k nebu a začal jesť. Ak náhodou spadli nejaké omrvinky na zem, zdvihol ich, pobozkal a potom ich zjedol na znak úcty Božej milosti. 

Jeho život sa odohrával v prostredí kostola Santa Anna. Tu bol pokrstený, v roku 1899 pristúpil k prvej svätej spovedi a svätému prijímaniu, tu bol aj birmovaný a práve tu mal ako 5-ročný zjavenie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Pán položil ruku na jeho hlavu a malému Francescovi povedal, že ho bude jeho verným nasledovníkom. Beh jeho života je odvtedy spečatený.

Francesco sa v takom mladom veku ponúka ako obeť. Tento rok navždy poznačil jeho život, začal mať zjavenia Presvätej Bohorodičky, ktoré budú pokračovať po jeho celý život.

Mal tiež veľmi dobrý úzky vzťah so svojím anjelom strážnym a vtedy ho aj začali mučiť diabli. Počas horúcich slnečných letných dní sa dieťa ukrývalo v tieni jedného a toho istého stromu. Priatelia a susedia svedčili, že viackrát ho videli bojovať s niečím, čo sa zdalo byť ako jeho vlastný tieň. Tieto boje pokračovali do konca jeho života.

Bol tiché, plaché dieťa a mnohí vraveli, že už v takom mladom veku prejavoval známky hlbokej spirituality. Bol zbožný, po svätej omši zostával ešte dlhé hodiny v kostole. Dohodol sa s kostolníkom, aby umožnil navštíviť Pána v Eucharistii v čase, keď bol kostol zatvorený.

27. septembra 1899 bol v kostole Svätej Anny (Santa Anna) birmovaný monsignorom Donato Mariou Dell´Oliom, arcibiskupom z Beneventa.

Na záver pridávam ešte jednu epizódku z detstva Pátra Pia

Keď mal asi desať rokov, zasiahla ho ťažká infekcia žalúdka natoľko, že sa bál o svoj život. Jedného dňa jeho matka pripravila veľké množstvo peperonaty na obed pre robotníkov, ktorých najali na zber úrody z polí, a časť z nej nechala doma pre svoju rodinu. Kým bola jeho matka vonku, Francesco zjedol všetku peperonaty. Keď sa mama Peppa vrátila, našla ho pokojne spať a bol úplne bez bolestí. Táto epizóda je vyrozprávaná v mnohých biografiách Pátra Pia, ale neexistuje jednoznačný recept, ktorý pripravila matka Peppa: niektorí hovoria o vyprážaných feferónkách, iní o smažených paprikách, iní o tejto peperonate. Recept na Peperonatu di Padre Pio nájdete TU.

Na obrázku je Páter Pio a jeho brat Michael Forgione, dopriavajúci si chvíľu odpočinku v kláštornej záhrade. Títo dvaja bratia zdieľali vzťah hlbokej lásky a lojality. Michael navštevoval omšu svojho brata o 5:00 ráno v kláštornom kostole Santa Maria delle Grazie.

Masima - svätý Páter Pio