Páter Pio ma vyliečil

Vyliečená pani, takto spomína na svoje uzdravenie: V roku 1947 som ako tridsaťosemročná ochorela na rakovinu čreva. Lekári sa rozhodli ma operovať. Ale prv, než som sa mala podrobiť operačnému zákroku, chcela som navštíviť San Giovanni Rotondo, aby som sa stretla s Pátrom Piom. Spločne som mnou cestovali aj môj manžel, dcéra a jedna priateľka. 

Chcela som sa pri Pátrovi Piovi vyspovedať a porozprávať sa s ním o mojej chorobe. Ale nebolo možné sa stretnúť. Nakoniec môj manžel povedal jednému rehoľníkovi o mojom probléme a tento dojatý mních sľúbil, že o všetkom povie Pátrovi Piovi.

Prešlo niekoľko minút, keď ma poprosili, aby som zašla na chodbu kláštora, kadiaľ by mal prechádzať Páter Pio. Aj sa tak stalo, Páter Pio prechádzal po chodbe, kde boli okrem mňa aj iní ľudia, ale zaujímal sa iba o mňa. Spýtal sa ma, prečo som taká rozrušená a dodal, že mám pravdu v mienke o chirurgovi. Nakoniec ma povzbudil a povedal, že sa za mňa bude modliť k Bohu.

Bola som ohromená, Páter Pio predsa nepoznal chirurga, ktorý ma mal operovať a nikto mu nepovedal, že som to ja, ktorá s ním chcela hovoriť. Ale uspokojená som potom išla na operáciu. Chirurg bol prvý, kto hovoril o zázraku.

Napriek röntgenovým snímkam, ktoré poukazovali na rakovinu, bolo treba nakoniec vyoperovať slepé črevo. Chirurg, ktorý dovtedy neveril v Boha, odvtedy zavesil do každej nemocničnej izby kríž. O mojej rakovine už nebolo žiadne dôkazy. Po tomto zázraku a krátkom oddychu som sa vrátila do San Giovanni Rotondo, aby som sa znovu stretla s Pátrom Piom.

Svätý mních išiel práve do sakristie, keď sa zastavil a s úsmevom povedal: "Vidíš, vrátila sa sem!" podal mi ruku, ktorú som s veľkou láskou pobozkala.

Masima