Vianočné zamyslenie svätého Pátra Pia

Svätý Páter Pio si pripomínal Vianoce s veľkou láskou. Neustále na nich myslel a počítal dni, ktoré delili jedny Vianoce od druhých. Bol veľmi priťahovaný k Dieťaťu Ježišovi veľmi zvláštnym spôsobom. Stačilo mu počuť koledu alebo vianočnú uspávanku a nálada sa mu zdvihla do takých výšin, až sa zdalo, ako by bol vo vytržení.    

Ó kresťania, také množstvo lekcií žiari z betlehemskej jaskyne! Ó, ako by naše srdcia mali horieť láskou k tomu, ktorý sa s takou nežnosťou stal telom pre nás! Ó, ako by sme mali horieť túžbou viesť celý svet do tejto skromnej jaskyne, útočiska Kráľa kráľov, väčšej než ktorýkoľvek svetský palác, pretože je trónom a príbytkom Boha! Prosme toto Božské dieťa, aby nás oblieklo do pokory, pretože len pomocou tejto cnosti môžeme okúsiť plnosť tohto tajomstva Božej nežnosti.

Paláce pyšných Hebrejov boli trblietavé. V jednom z nich sa však svetlo sveta neukázalo. Veľkí hebrejského národa boli honosní so svetskou vznešenosťou, plávajúci v zlate a rozkošiach; kňazi svätyne boli plní márnych vedomostí a pýchy. V protiklade k pravému významu Božieho zjavenia očakávali horlivého spasiteľa, ktorý príde na svet s ľudskou slávou a mocou. Ale Boh, vždy pripravený zmiasť múdrosť sveta, rúca ich plány. Na rozdiel od očakávaní tých, ktorým chýba Božská múdrosť, zjavuje sa medzi nami v najväčšej skľúčenosti, zrieka sa dokonca narodenia v skromnom dome svätého Jozefa, odopiera si skromný príbytok medzi príbuznými a priateľmi v meste Palestíny. Odmietol nocľah medzi ľuďmi, hľadá útočisko a útechu medzi obyčajnými zvieratami, vyberá si ich obydlie ako miesto svojho narodenia a umožňuje ich dychu, aby zahrial jeho nežné telo. Dovoľuje jednoduchým pastierom, aby sa mu ako prví poklonili, keď ich on sám prostredníctvom svojich anjelov informoval o úžasnom tajomstve.

Ó, múdrosť a sila Božia, sme nútení volať, aké nepochopiteľné sú tvoje súdy a nevyspytateľné tvoje cesty! Chudoba, pokora, skľúčenosť, pohŕdanie, to všetko obklopuje Slovo, ktoré sa stalo telom. Ale my, z temnoty, ktorá zahaľuje vtelené Slovo, chápeme jednu vec, počujeme jeden hlas, vnímame jednu vznešenú pravdu: všetko si urobil z lásky, pozývaš nás k ničomu inému len k láske, nehovoríš o ničom okrem lásky, nedaj nám nič, okrem dôkazov lásky.

Nebeské bábätko trpí a plače v jasličkách, aby pre nás bolo utrpenie sladké, záslužné a prijaté. Pripravuje sa o všetko, aby sme sa od neho naučili zriekať sa svetských dobier a pohodlia. Uspokojuje sa s pokornými a chudobnými adorantmi, aby nás povzbudil k láske k chudobe a k uprednostňovaniu spoločnosti malých a jednoduchých pred veľkými sveta. Toto nebeské dieťa, všetka miernosť a sladkosť, chce svojím príkladom vtlačiť do našich sŕdc tieto vznešené cnosti, aby zo sveta, ktorý je rozorvaný a spustošený, mohla vzísť éra pokoja a lásky. Už od svojho narodenia nám odhaľuje naše poslanie, ktorým je opovrhovať tým, čo svet miluje a hľadá.

Ó, pokloňme sa pred jasľami; ponúkajme mu všetky svoje srdcia bez výhrad. Sľúbme, že sa budeme riadiť prikázaniami, ktoré k nám prichádzajú z betlehemskej jaskyne a ktoré nás učia, že všetko tu dole je márnosť márnosti, nič iné ako márnosť.

Masima - svätý Páter Pio