Humorné zázraky Pátra Pia

Dávajte pozore, kam šliapete!

Muž išiel do San Giovanni Rotondo, aby s tam stretol s Pátrom Piom, ale na mieste bol taký veľký dav ľudí, že samu to nepodarilo a musel savrátiť domov. Keď odchádzal z kláštora, zacítil nádhernú vôňu, ktorá pochádzala z kapucínových stigiem, bola taká svieža.

O niekoľko mesiacov neskôr cítil rovnakú vôňu keď išiel cez hory. Na chvíľu upadol do extázy a vdychoval sladkú vôňu. Keď sa vrátil k zmyslom, zbadal, že stojí nad priepasťou, a že keby ho neodolateľná vôňa nezadržala, pokračoval by v chôdzi vpred. 

Okamžite sa rozhodol ísť do San Giovanni Rotondo, a Pátrovi Piovi poďakovať za záchranu pred nešťastím. Keď prišiel do kláštora, Páter, ktorý ho nikdy nevidel mu s úsmevom povedal: „Syn môj, dávajte pozor, kam šliapete.“ 

Pod matracom

Jedna žena trpela strašnými migrénami až do tej miery, že sa rozhodla dať si fotografiu Pátra Pia pod vankúš v nádeji, že bolesť ustúpi. Bolesť ale neprešla ani po niekoľkých týždňoch. 

Žena v návale talianskeho temperamentu zvolala:“Otče Pio! Ak mi nechcete uľaviť v bolestiach, dám vás za trest pod matrac.“

Po niekoľkých mesiacoch išla k Pátrovi Piovi na spoveď. Sotva pokľakla pred spovednicou, uvidela, že duchovný na ňu ostro pozrel a zabuchol dvere spovednice. Žena stuhla, zostala bezradná, nevedela, čo má robiť. Nezmohla sa ani na slovo. Dvere sa po krátkej dobe opäť otvorili a Páter jej s úsmevom povedal: „Nechcel som ti uľaviť, čo? Tiež by sa mi nepáčilo, že ma dávaš pod matrac.“   

Rada Pátra Pia

Kňaz z Argentíny toľko počul o Pátrovi Piovi, že sa rozhodol ísť do Talianska, aby od neho získal niekoľko užitočných rád, ktoré by mu pomohli v duchovnej ceste. Keď dorazil na miesto, vyspovedal sa u Pátra Pia a vrátil sa späť domov, ale bez nejakých pokynov.

Bol veľmi sklamaný, až o tom potreboval hovoriť. „Nechápem, prečo mi Páter Pio nič nepovedal. Ani napriek tomu, že som k nemu prišiel až z Argentíny! Ale veď Páter Pio číta vo svedomí každého človeka, vedel, že som prišiel dúfajúc, že mi dá nejakú radu,“ nariekal.  

Toľko sa sťažoval, že farníci začali nad celou záležitosťou premýšľať a spýtali sa ho: „Otče, ste si istý, že Páter Pio vám nič nepovedal? Alebo možno urobil nejaké nezvyčajné gesto?“

Kňaz sa zamyslel a nakoniec si spomenul, že Páter Pio skutočne urobil nezvyčajné gesto – požehnával ho znakom krížom tak pomaly, že si myslel, že jeho požehnanie nikdy neskončí.

„To je jeho rada!“ zvolal jeden z farníkov. „Keď nás žehnáte, robíte to tak rýchlo, že je to skôr klikihaky gesto, než kríž.“

Kňaz sa potešil, veď Páter Pio mu nakoniec predsa len, pritom veľmi originálne, udelil správnu radu, ktorú hľadal.

Deti a cukríky

Žena si dlho nevedela nájsť čas, aby Pátra Pia navštívila. Bolo to tak dlho, že ani nemala pochybnosti, že na ňu zabudol, čo jej vadilo. 

Raz ráno zverila v myšlienkach svoju dcéru Pátrovi a odišla na svätú omšu. Keď sa vrátila, prekvapene zistila, že dievčatko líže cukrík. Opýtala sa jej, odkiaľ ho má. Dievčatko so šťastným úsmevo ukázalo na potrét Pátra Pia, obraz, visiaci nad ohrádkou, v ktorej matka nechala dieťa počas svojej krátkej neprítomnosti.

Po nejakom čase sa jej konečne podarilo dostať sa k duchovnému otcovi. Po udelení rozhrešenia mu bezprostredne pobozkala ruku a Páter sa so smiechom opýtal: „Aj vy chcete cukrík?“

Plešatosť

Muž veľmi trpel kvôli svojej plešatosti. Jeden deň sa osmelil ísť za Pátrom Piom, aby ho poprosil: „Otče, modlite sa, aby mi už nepadali vlasy.“

Páter nepovedal nič, iba kráčal po schodoch, ktoré vedú k oltáru. Muž na neho znepokojene pozeral a čakal odpoveď. Páter mu zrazu ukázal na človeka, ktorý zostupoval za ním a povedal: „Naviaž sa na neho.“ 

Muž naklonil hlavu a videl, že kňaz žiari úplne holou hlavou ako zrkadlo a všetci prepukli v smiech.

Štrajkujúca topánka

Jeden z farníkov Pátra Pia trpel veľkou bolesťou zubov. Bolesť pretrvávala a bola veľmi krutá. Žena mu povedala: „Prečo sa nepomodlíš k Pátrovi Piovi, aby ťa zbavil bolesti? Tu máš obrázok a modli sa,“ podala Pátrovu podobizeň. 

Manžel bol zlosťou celý bez seba. „Mám veľkú bolesť a ty mi navrhuješ iba modlitbu?“ schmatol topánku ležiacu opodiaľ a celou silou ju hodil na portrét Pátra Pia.

O niekoľko mesiacov neskôr ho žena presvedčila, aby zašiel na spoveď do San Giovanni Rotondo. Muž, kľačiac v spovednici vyznal všetky hriechy, ktoré si pamätal. Páter Pio sa ho opýtal: „Na nič viac si nepamätáš?“ 

„Nič,“ muž odpovedal.

„A čo topánka, ktorú si mi hodil do tváre?“

Skvelé, veľké požehnanie

Duchovná dcéra Pátra Pia žila po dobu troch týždňov v San Giovanni Rotondo. Nechcela odísť domov do Švajčiarska bez spovede, ale nemohla sa k nemu dostať. Bola veľmi smutná. Pamätala si však, že Páter Pio každý deň požehnáva veriacim z okna cely.

Rozhodla sa, že pred odchodom aspoň získa požehnanie. Ponáhľal sa teda do kláštora. "Chcem pre seba získať veľké, veľké požehnanie," vravela si cestou. Keď  dorazila do kláštora, míňala ľudí, ktorí z neho odchádzali. Pomaly sa rozptýlili, Páter Pio už totižveriacim požehnal. Všetkých pozdravil, zamával im zo svojho okna vreckovkou a potom šiel do postele.

Skupina žien odriekajúc ruženec potvrdili, že už nie je žiadny dôvod čakať. Duchovnú dcéru to ale neodradilo, pokľakla vedľa nich a pre seba opakoval: "Nič nechcem, len veľké požehnanie pre seba.“

O niekoľko minút neskôr sa otvorilo okno cely a Páter Pio zase dal svoje požehnanie. Neskôr aj pozdravil veriacich, no tentoraz mával miesto vreckovky listom. Všetci sa začali smiať. Niektorá zo žien povedala: „Páter Pio sa blázni.“ Ale duchovná dcéra Pátra Pia bola dojatá k slzám, pretože vedela, že to „veľké, veľké požehnanie,“ bolo určené práve pre ňu.

Vrece cukroviniek

Syn mestského strážnika dávnejšie sníval o elektrickom vláčiku. Blížil sa deň sviatku Troch kráľov a chlapček pristúpil k obrazu s portrérom Pátra Pia. „Počúvajte Páter Pio, ak sa vám podarí splniť mi želanie a dostanem elektrický vláčik, donesiem vám vrece cukroviniek,“ sľuboval.

V deň sviatku chlapček skutočne dostal vysnívaný elektrický vláčik.

Po nejakej dobe sprevádzal chlapec svoju tetu do San Giovanni Rotondo a Páter Pio sa ho s teplým otcovským úsmevom opýtal: „A kde je to vrece cukroviniek?“ 

Dve figy

Žena, majúca veľký rešpekt pred Pátrom Piom zjedla jedného dňa dve figy, čo bolo podľa nej príliš veľa. Mala zlé svedomie, pretože si myslela, že spáchala hriech chamtivosti a dala si sľub, že sa z toho hriechu čím skôr vyzná Otcovi Piovi.

Príležitosť sa čoskoro naskytla a tak išla do San Giovanni Rotondo. Keď sa pri spovedi vyznala, povedala: „Páter, ešte som zabudla na hriech, ktorý by mohol byť vážny.“

Páter jej povedal: „Netráp sa, to hryzenie dvoch fíg nestojí za to.“

Zverujem vám svoje deti

Jedna zbožná žena nevedela zaspať, pokým nezverila svoje deti do starostlivosti Pátra Pia. Každý večer si kľakla pred obraz Pátra Pia a povedala: „Otče, zverujem vám svoje deti.“ Tento rituál opakovala po dobu troch rokov, pokým sa jej nenaskytla príležitosť ísť do San Giovanni Rotondo.

Keď sa ocitla v prítomnosti Pátra Pia, povedala: „Otče, zverujem vám svoje malé deti.“

Páter Pio jej odpovedal: „Viem, dcéra moja, už tri roky mi neustále hovoríš.“ 

Manželia 

Horlivá obdivovateľka Pátra Pia mala vo zvyku modliť sa každý deň na kolenách pred jeho obrazom a prosila ho o požehnanie.

Jej manžel, tiež nábožensky založený sa nemohol ubrániť smiechu, považoval to za prehnané. Táto scéna sa opakovala každý deň.

Raz sa im naskytla príležitosť spoločne navštíviť Pátra Pia. Manžel mu povedal: „Páter Pio, moja manželka vás každý večer prosí o požehnanie.“

Páter Pio mu odpovedal: „A ja dobre viem, že ty sa z toho stále smeješ.“

Masima