Páter Pio radí, ako zaobchádzať so svojím anjelom

„Aká veľká je útecha, že máme ducha, ktorý je s nami od maternice až po hrob a pritom nás ani na chvíľu neopúšťa!“ 

Možno to znie prekvapivo, no Páter Pio bol celoživotne navštevovaný anjelmi. Dobre ich poznal. Zažil tiež vnútorné videnie, čo si vyžadovalo presné rozpoznanie ich pôvodu a príslušných odpovedí.

V liste z 15. júla 1933, ktorý napísala Anita, Páter Pio jej poskytol cenné rady, ako sa správať k anjelom strážnym.

Drahá dcéra Ježiša,

Nechaj svojho dobrého anjela strážneho, aby ťa neustále strážil a bude ti sprievodcom na tvojich kľukatých cestách. Nech ťa po celú dobu udrží v milosti nášho Pána a jeho ruka ťa podrží, aby si si neudrela nohu o kameň. Nech ťa pod svojimi krídlami chráni pred machináciami sveta, satana a tela.

Cti si dobrého anjela, Anita. Aká veľká je útecha, že máme ducha, ktorý je s nami od maternice až po hrob a pritom nás ani na chvíľu neopúšťa, a to aj vo chvíľach, kedy máme tú drzosť hrešiť. Tento nebeský duch nás vedie a chráni ako priateľa, alebo brata. Útechu máme aj v tom, že náš anjel strážny sa za nás neustále modlí, prináša Bohu všetky naše dobré skutky, čisté myšlienky a túžby.

Prosím ťa, nikdy nezabudni, že máš naňho hľadieť ako na spoločníka, ktorý je pri tebe neustále prítomný, neustále ťa počúva a vždy je pripravený ťa potešiť. Aká nádherná blízkosť! Šťastný spoločník! Kiež by sme boli schopní poňať to s rozumom. Udržiavaj ho vždy pred očami duše. Často si pripomínaj jeho prítomnosť, ďakuj mu, prinášaj mu modlitby a udržiavaj s ním dobré vzťahy.

Otváraj sa mu a zveruj so svojím utrpením. Boj sa uraziť čistotu jeho pohľadu, maj jeho svedomie a pamätaj, že ťa neustále sprevádza. Aké ľahké je zraniť citlivú dušu! Hovor s ním v okamihoch veľkého súženia a zažiješ podporu.

Nikdy nehovor, že si zostala sama na boj so svojimi nepriateľmi. Nehovor ani to, že nemáš komu otvoriť svoje srdce, ani komu veriť. Bola by to veľká nespravodlivosť voči tomu nebeskému poslovi.

Poníž sa pred Pánom a dôveruj v Neho. Pokús sa s pomocou Božej milosti praktizovať cnosť a milosť nechaj pôsobiť tak, ako to chce Boh sám. Cnosť a nie iné javy je to, čo posväcuje dušu. 

Neobťažuj sa snažením pochopiť, ktorý z vnútorných hlasov pochádza od Boha. Keď je Boh sám autorom, jedným z očividných znakov bude, že hoci tieto slová zasejú v tvojej duši strach a zmätok, nakoniec ti dajú pokoj samotného Boha.

V prípadoch, že hlas prichádza od zlého, dáva na počiatku falošný poct bezpečia, v konečnom dôsledku je však zdrojom rozrušenia a neopísateľnej úzkosti.

Nepochybujem o tom, že k tebe hovorí Boh, ale musíme byť veľmi ostražití, pretože často, čo počujeme je, že zlý vtkáva svoj hlas. To ťa ale nemá vydesiť. Jednoducho musíš byť voči tým hlasom rezervovaná, najmä k tým, ktoré ti hovoria čo a ako je to potrebné urobiť. Môžeš si ich vypočuť, a daj na posúdenie duchovnému otcovi a riaď sa jeho rozhodnutím.  

Preto je najrozumnejšie reagovať na vnútorné hlasy s veľkou opatrnosťou a pokorou a neustálou obozretnosťou. Ak tak urobíš, budeš mať veľkú zásluhu pred Pánom. Neboj sa o svoju dušu, Ježiš ťa veľmi miluje. Pokús sa jeho láske odpovedať pestovaním sa v svätosti pred Bohom a ľuďmi.

Ťažkosti, s ktorými sa stretneš znášaj trpezlivo a s pokorou. Buď pripravená na rozptýlenia a vysýchanie, ale v žiadnom prípade nevynechávaj meditáciu a modlitbu. Pán to dovolí pre tvoj duchovný rast.

Žehnám ti, aj ctihodnej Francesce. Žite a zomrite v náručí Ježiša, Padre Pio.

Masima