Stigmy Pátra Pia

Páter Pio bol prvým kňazom v dejinách Cirkvi, ktorý bol obdarovaný stigmami. Keď ho 10. augusta 1910 vysvätili za kňaza, úplne sa odovzdal Bohu ako zmierna obeta za hriechy ľudstva a duše trpiace v očistci.

V liste svojmu duchovnému otcovi, P. Benedettovi, napísal: "Už dlhšiu dobu cítim v sebe potrebu odovzdať sa Pánovi ako obeta za biednych hriešnikov a duše trpiace v očistci. Táto túžba natoľko zosilnela v mojom srdci, až sa stala veľmi silnou vášňou. Je pravda, že už mnoho ráz som sa Bohu takto obetoval a prosil som ho, aby na mňa láskavo preniesol všetky hriechy iných ľudí a duší trpiacich v očistci, ale teraz chcem túto obetu vykonať ako prejav poslušnosti. Zdá sa mi, že to chce samotný Ježiš... Povolanie trpieť za iných je ťažké, pretože miestom pre takého človeka je zjednotenie sa s trpiacim Ježišom na Kalvárii, a nie slasť lásky." (29. 11. 1910)

V inom liste, adresovanom P. Augustínovi, opisoval mimoriadne povolanie, ku ktorému ho volá Ježiš: "On si vyberá duše a spomedzi nich - bez mojej nejakej zásluhy - si vybral moju, aby pomáhala v nesmierne veľkej úlohe spasenia ľudí. Čím takéto duše viac trpia bez najmenšej útechy, tým väčšmi uľahčujú utrpenie dobrého Ježiša. A toto je skutočný dôvod, preč chcem trpieť stále viac, a to trpieť bez útechy. Tu je žriedlo mojej radosti. Jednako potrebujem odvahu, ale Ježiš mi nič neodmietne. Môžem to povedať na základe dlhej skúsenosti: áno, nič neodmietne dať, ale pod podmienkou, že ho o to neprestanem prosiť." (Pietrelcina, 20. 9. 1912)

V ďalšom liste zasa napísal: "Ó, Ježišu! Kiež by som ťa mohol milovať! Kiež by som mohol trpieť toľko, koľko by som chcel, aby som ti priniesol radosť a nejako napravil ľudskú nevďačnosť voči tebe. Pán Ježiš mi dal výraznejšie počuť svoj hlas v mojom srdci: - Syn môj! Lásku spoznáš v bolesti, bude ostrá v tvojej duši a ešte ostrejšia v tvojom tele -." (Pietrelcina, 29. 12. 1912)

Dar stigiem - neprestajne krvácajúcich rán, znaku mimoriadneho zjednotenia sa s Kristom v jeho utrpení za spásu všetkých, bol viditeľným prejavom, že Boh obetu pátra Pia prijal.

Prvé príznaky utrpenia pôsobeného stigmami má páter Pio už 7. septembra 1910, kedy sa mu zjavili Ježiš a Panna Mária a on na svojich rukách prvýkrát uzrel Kristove rany. Po istom čase zmizli, pretože páter o to vrúcne prosil.

Tento zážitok sa mu zopakoval ešte v septembri 1911 a v marci 1912. Ježiš Kristus postupne pripravoval pátra Pia na to, aby natrvalo prijal znaky jeho spásonosného utrpenia.

5. augusta 1918 sa na rehoľníkovom boku ukázala rana. V jednom z listov píše: "... počas spovedania sa pred očami mojej mysle zjavil nebeský Hosť, ktorý z celej sily poranil moju dušu rozžeraveným nástrojom... Od toho dňa som mal v sebe smrteľnú ranu, v hĺbke duše cítim ustavične otvorenú ranu, žriedlo mojej ustavičnej trýzne."

Všetky Kristove rany sa objavili na tele Pátra Pia  20. augusta 1918.

V liste duchovnému vodcovi opísal túto udalosť 22. októbra 1918 slovami: "... po odslúžení svätej omše ma naplnila akási zvláštna spokojnosť, ktorá sa ponášala na sladký spánok. Všetky vnútorné aj vonkajšie zmysly, ako aj schopnosti duše uchvátil priam neopísateľný pokoj. Všetko sa udialo vo veľkom tichu, ktoré vládlo okolo mňa aj vo mne... Uvidel som tajomnú postavu, ktorej po rukách i nohách aj hrudi, stekala krv... Postava na chvíľu cúvla a ja som si všimol, že moje ruky, nohy a hruď sú prebodnuté a tečie z nich krv. Môžeš si predstaviť bolesť, akú som prežil a takmer každý deň ustavične aj pociťujem. Rana na srdci ustavične hojne krváca. Deje sa to zvlášť od štvrtka večer do soboty. Otče môj, takmer umieram z bolesti zo zahanbenia, aké pociťujem v hĺbke svojej duše. Bojím sa, že umriem v dôsledku krvácania, iba že Pán vypočuje prosebné vzdychy môjho úbohého srdca a toto pôsobenie zadrží. Ale udelí mi Ježiš, ktorý je aký dobrý, túto milosť? Azda vezme aspoň zahanbenie, ktoré každý deň prežívam pre tieto vonkajšie znaky? Budem ho úpenlivo a všemožne prosiť, aby zoslal na mňa najhoršie bolesti a utrpenie, aby zastavil tieto muky, ktoré ma ničia a aby mi odobral tieto vonkajšie znaky, ktoré ma tak neopísateľne a neznesiteľne zahanbujú a ponižujú. Zato chcem, aby ma nasýtil iba samotným utrpením."

Pán Ježiš tieto prosby nevypočul, pretože chcel dať všetkým pochybujúcim a neveriacim viditeľné znamenie, ktoré ich pozve k obráteniu, keď na tele pátra Pia uvidia krvácajúce rany - znaky jeho strašného umučenia a smrti, ktorú spôsobili hriechy a nedôvera v jeho lásku a milosrdenstvo.

Páter Pio sa ustavične krvácajúce rany všemožne snažil skryť, aby sa nikto o nich nedozvedel, bolo to však nemožné. Rany hojne krvácali a často musel meniť obväzy.

Gvardián kláštora opísal stigmy Pátra Pia v liste generálnemu predstavenému takto: "... sú to skutočné rany rúk a nôh skrz-naskrz. V boku zas vidno skutočnú trhlinu, z ktorej neprestajne tečie krv."

Krvácajúce rany, znaky Kristovho umučenia a smrti, mal Páter Pio mal na svojom tele až do svojej smrti - celých päťdesiat rokov.

Lekárske vyšetrenia stigiem: Správa o stigmách Pátra Pia sa rozšírila najprv po celom Taliansku a potom aj po celom svete. Prichádzajúci novinári boli neraz svedkami obdivuhodných zázrakov a mnohých, aj vlastných obrátení na príhovor tohto rehoľníka.

Na základe veľkej publicity sa rehoľní predstavení rozhodli, že rany Pátra Pia bude dobré dať lekársky vyšetriť.

Najskôr o to požiadali prof. Luigiho Romanelli. Stalo sa tak 14. mája 1919, kedy Pátra Pia dôkladne vyšetril a potvrdil, že chodidlá aj ruky sú celkom prebodnuté a rana v boku, dlhá 8 cm tepnovo hojne krváca.

Do záverečnej správy prof. Romanelli napísal: Pôvod rán nie je prirodzený. Príčiny, ktoré jeho existenciu vyvolali, majú nadprirodzený charakter, ktorý medicína nedokáže vysvetliť.

Aby verdikt nebol iba jednostranný, požiadali o vyšetrenie stigiem Pátra Pia aj prof. Bignamiho, ateistu, ktorý vopred vylúčil pôsobenie nadprirodzených síl, nakoľko v ich existenciu neveril.

Výsledok? Profesor po vyšetrení prekvapene vyhlásil, neexistujú také chemické substancie, ani choroby, ktoré by takéto rany mohli spôsobiť. Napriek tomu sa držal svojho ateistického presvedčenia a nariadil liečenie, pretože chcel dokázať, že sa rany, po dvoch týždňoch liečenia, zahoja. 

Preto nariadil:

1.) Páter Pio nesmie mať nejaký prístup k jódovej tinktúre, ani iným medicínskym prostriedkom

2.) Rany sa musia obviazať a zapečatiť v prítomnosti dvoch svedkov

3.) Rany sa musia, po 8 dní, každý deň hneď ráno kontrolovať a po kontrole nanovo zapečatiť

Predstavení kláštora dôsledne dohliadali, aby sa profesorove pokyny dodržiavali a výsledok? Rany sa počas tých osem dní vôbec nehojili a po celú dobu "liečenia" hojne krvácali.

Stigmy Pátra Pia vyšetroval aj tretí lekár - prof. Giorgio Festa, ktorý vo svojej správe zapísal, že celý nervový systém aj duchovné schopnosti Pátra Pia dokonale fungujú. Vyhlásil, že rany jednoznačne nevznikli ako dôsledok pôsobenia samotného pacienta, rozhodne nevznikli ani pôsobením nijakých vonkajších, či vnútorných činiteľov a výzor ani pôvod rán sa teda na základe medicínskeho poznania vysvetliť nedá.

Stigmy Pátra Pia krvácali neprestajne po celých 50 rokov. Nehojili sa, zachovávali si trvalú čerstvosť, nevznikali z nich hnisavé ložiská, ani zápaly, či nekrózy. Aj preto tieto stigmy odporovali biologickým zákonitostiam.

Zaujímavé na stigmách je to, že vo chvíli smrti Pátra Pia nadobro zmizli a nezostala po nich ani najmenšia jazvička. Pre lekársku vedu je to nevysvetliteľný jav, nakoľko všetky rany spôsobené poškodením tkaniva zanechávajú po sebe trvalú stopu v podobe jaziev.

Stigmy Pátra Pia boli významným znamením, ktoré všetkých vyzývalo k obráteniu. Boh dal ľuďom vo svojom nesmiernom milosrdenstve - prostredníctvom Pátra Pia - šancu, aby sa k nemu vrátili a to zvlášť v dobe ťažkej duchovnej krízy, v ktorej sa ľudstvo ocitlo.

Stigmy Pátra Pia, neboli ničím iným, než ranami, ktoré Ježišovi spôsobili kati počas jeho umučenia a ukrižovania. Piove mystické zjednotenie sa s Ježišom a mimoriadna Božia milosť umožnili, aby sme pochopili, že ranami, ktoré boli na tele Pátra Pia viditeľné nám Pán Ježiš chce povedať a ukázať, aké utrpenie mu spôsobuje každý náš hriech.

Posolstvo stigiem: V osobe Pátra Pia nám samotný Ježiš Kristus - ktorý je pravý Boh a mohol na seba vziať všetky hriechy a utrpenie každého človeka - ukazoval svoje rany.

Tým, že Ježiš trpel a zomrel za každého človeka a svojím zmŕtvychvstaním zachránil aj od konečného zla - večného zatratenia. Preto sa každé aj to najnezmyselnejšie a nezavinené utrpenie, ak ho prežívame v zjednotení s Ježišom, sa stáva cestou spásy, čo je pre nás veľkou milosťou a darom. Ale spásu nám môže darovať len vtedy, ak sme ju ochotní prijať, celkom sa mu, svojou dôverou, odovzdáme a celé naše utrpenie, spolu so všetkými našimi hriechmi mu odovzdáme vo sviatosti zmierenia a Eucharistie a naše kroky povedú cestou evanjeliových prikázaní a modlitieb.

Boh mám cez Ježišovo umučenie a jeho smrť na kríži ponúka pomoc - aj našimi slabosťami môže prenikať tá istá Božia moc, ktorá sa prejavila v Kristovom kríži. Znamená to otvorenosť a vnímavosť voči činnosti spásonosnej Božej sily, ktorá sa ľudstvu ponúka v Kristovi. Práve v Kristovi nám Boh zdôraznil, že chce pôsobiť predovšetkým cez osobitné utrpenie, ktoré je slabosťou a ponížením človeka a práve v ňom chce prejaviť svoju moc. "Kto však trpí ako kresťan, nech sa nehanbí, ale nech oslavuje Boha týmto menom." (1. List sv. apoštola Petra)

Ranami, ktoré boli na tele Pátra Pia vskutku viditeľné, nás Ježiš vyzýva, aby sme odovzdali svoje utrpenie, lebo iba vtedy od neho dostaneme spásnu silu Božej lásky. Iba vtedy svoje utrpenie nepremárnime a prestane nás ničiť, nebude žriedlo prekliatia, ale veľkého požehnania, pretože budeme mať účasť na Ježišovom tajomstve utrpenia a smrti za spásu sveta.

Tiež nás vyzýva, aby sme ihneď vstali z každého ťažkého pádu (najväčším duchovným utrpením človeka je stav smrteľného hriechu) a vo sviatosti zmierenia mu odovzdali svoje otroctvo a zranené srdce, aby mohol pre nás vykonať najväčší zázrak, ktorým je odpustenie hriechov.

Ak svoje utrpenie obetujeme Ježišovi, prenikne ho sila jeho lásky a vtedy - podobne ako Páter Pio - zakúsime radostné tajomstvo definitívneho Kristovho víťazstva nad diablom, hriechom, utrpením a smrťou.

Páter Pio bol ustavične ponorený v modlitbe a úplne sa odovzdal Ježišovi ako zmierna obeta za hriechy iných ľudí. Denno-denne bral v spojení s Kristom na svoje plecia utrpenie a problémy všetkých ľudí, ktorí ho prosili o pomoc.

Obetovaním Bohu ako zmierna obeta za hriechy iných ľudí, používal najúčinnejšiu zbraň proti každému zlu.

V liste z 12. apríla 1912, ktorý napísal P. Augustínovi sú aj tieto slová: "Som spokojnejší, keď trpím - a keby som nepočúvol hlas srdca, prosil by som Pána Ježiša, aby mi dal všetky utrpenia ľudí. Ale nerobím to, pretože sa bojím, že by som bol príliš samoľúby, keby som chcel pre seba najlepšiu časť, ktorou je bolesť. V utrpení je Pán Ježiš bližšie, pozerá sa a je tým, ktorý prichádza žobrať o bolesť a slzy, pretože ich potrebuje pre duše."

Z úst Pátra Pia často zazneli tieto slová: "Beriem na seba vaše utrpenie!" A skutočne ho aj bral a prežíval v plnosti. Toto utrpenie sa uňho spájalo s veľkou radosťou, ktorá vyplývala zo zjednotenia s Kristom. Keď bol napr. v spoločenstve s rehoľnými bratmi, bol dušou tejto spoločnosti, dokonca veľa a radostne žartoval, no po istom čase musel kvôli veľkému utrpeniu od bratov odchádzať. "Som jedna veľká rana," hovorieval.

"Nemilujem utrpenie pre neho samé, ale pre ovocie, ktoré prináša - zvelebuje Boha, zachraňuje duše, vyslobodzuje duše z očistca - môžem snáď chcieť niečo viac?" napísal svojej duchovnej dcére.

"Viem, že všetci trpíte. Majte odvahu! Dôvera k našej Matke je zárukou, že vystrie svoju ruku, aby nás všetkých potešila. V každom chorom je Ježiš, ktorý zomiera. V každom chudobnom je Ježiš, ktorý trpí a umiera dvojnásobne.“

Modlitba obetovania utrpenia

Pane Ježišu Kriste, odovzdávam sa ti spolu so svojím telesným aj duchovným utrpením. Odovzdávam ti svoj strach pred utrpením a smrťou, ako aj pocit nezmyselnosti utrpenia. Ježišu, chcem sa s tebou zjednotiť v tvojom utrpení na kríži za spásu sveta, aby som z tohto prameňa našej spásy mohol(mohla) čerpať silu uzdravenia, silu znášať utrpenie a tiež radosť z tvojho víťazstva nad diablom, utrpením, hriechom a smrťou. Svätý Páter Pio, oroduj za nás a pomáhaj nám obetovať svoje utrpenie za obrátenie hriešnikov a na úmysly celej Cirkvi. Amen.