Páter Pio a nenarodené deti

Pátra Pia poznáme ako výnimočného muža, stigmatika, ktorý duchovným zrakom dokázal prenikať do najhlbších zákutí duše hriešnikov.

Bola by veľká škoda, keby sa katolíci na tohto veľkého svätca pozerali síce podobným, aj keď len zdanlivo duchovným, v skutočnosti však nadmieru povrchným zrakom. 

Život Pátra Pia totiž ponúka totiž oveľa viac, stačí len poodhrnúť "záclonku" prízemnej zvedavosti a pozrieť sa hlbšie.

Za ochrancu nenarodených detí môžeme označiť - aj keď ich týmto Cirkev priamo nepoverila - dvoch svätcov: svätého Jozefa, ako ochrancu rodiny a svätého Gerarda Majellu, patróna matiek v radostnom očakávaní. Istá udalosť v živote Pátra Pia však dokladá, že táto úloha bola zverená aj jemu, a to dokonca samotnou Najsvätejšou Matkou.

Všetko začalo v roku 1905, teda dávno predtým, než sa zviditeľnil svojimi stigmami a nadprirodzenými darmi. Seminarista brat Pio vtedy prebýval v skromnom kláštore Sant'Elia a Pianisi na juhu Talianska. A práve tu došlo k podivuhodnej udalosti, o ktorej sa dozvedáme z vlastnoručne napísaného listu brata Pia zaslaného jeho duchovnému radcovi, otcovi Agostinovi. 

V texte z 18. januára 1905, ktorý sa o sedemdesiat rokov neskôr stal súčasťou dokumentácie v kanonizačnom procese, stojí: Zverujem toto nenarodené dieťa do tvojej starostlivosti a ochrany. 

"Pred niekoľkými dňami som mal neobyčajný zážitok. Okolo jedenástej hodiny večer sme boli s bratom Anastasiom na chóre. Náhle som zbadal, že sa v tú istú dobu nachádzam u nesmierne bohatej rodiny. Pán domu práve umieral, keď sa vzápätí mala narodiť jeho dcéra.

Potom sa mi ukázala Najsvätejšia Matka. Obrátila sa ku mne a hovorila: 'Zverujem toto nenarodené dieťa do tvojej starostlivosti a ochrany. Aj keď teraz nemá žiadny tvar, stane sa vzácnym drahokamom. Vybrusuj a lešti ho. Urob nej podľa tvojich síl briliant, lebo jedného dňa sa ním budem chcieť ozdobiť.'

'Ale ako sa to môže stať? Som iba úbohý seminarista a nie som si ani istý, či sa mi dostane radosti a šťastia stať sa kňazom. A ak áno, ako sa môžem o toto dievča starať, keď budem od nej tak ďaleko?'

Najsvätejšia Matka ma napomenula: 'Nepochybuj o mne. Príde za tebou, ale ešte predtým ju sám stretneš v bazilike svätého Petra v Ríme.'

Potom som sa ocitol na chóre."

Nie je to len svedectvo o nadprirodzenom dare bilokácie Pátra Pia, zaznievajú tu tiež slová Panny Márie: Zverujem toto nenarodené dieťa do tvojej starostlivosti a ochrany.

Nenarodené dievča, nazýva "dieťaťom" a nie "zhlukom buniek", ako radi argumentujú zástanci potratov. To dieťa sa volalo Giovanna Rizzianiová a je asi úplne zbytočné podotýkať, že všetko sa stalo tak, ako Panna Mária predpovedala.

Páter Pio sa s Giovannou, vtedy už slečnou, znovu stretol v roku 1922 (išlo o ďalší prípad bilokácie), kde si vypočul jej spoveď a pomohol jej vyriešiť pochybnosti ohľadne viery.

V nasledujúcom roku ho sama vyhľadala a prekvapene zistila, že je to ten rehoľník, u ktorého sa v Ríme spovedala. Páter Pio jej počas tohto stretnutia vysvetlil svoje videnie, ku ktorému došlo v roku 1905, kedy sa stal svedkom smrti jej otca. Povedal, že ju Panna Mária do jeho starostlivosti, by jej dušu viedol k dokonalosti.

Giovanna ho, po dobu štyridsaťpäť rokov, až do smrti Pátra Pia v roku 1968 navštevovala, a to nielen kvôli spovedi, ale tiež aj preto, aby jej pomáhal na duchovnej ceste.

Pri jednej príležitosti sa ho opýtala: "Otče, máte ma naozaj rád?"

Odpovedal: "Ako by som ťa nemohol mať rád. Si prvorodená môjho srdca. Miluj Ježiša! Miluj Pannu Máriu, ktorá na teba myslela ešte prv, než si sa narodila."

V knihe Páter Pio - skutočný príbeh sa zasa píše o tejto udalosti: Jedna žena sa išla k svätcovi vyspovedať a potom, čo vyznala všetky hriechy, na ktoré si spomenula, jej otec Pio povedal: "Skús si spomenúť ešte na jeden hriech."

Odpovedala, že ju nič iné už nenapadá a Páter Pio jej odpovedal, aby vyšliapala na neďaleký kopec ku krížu a ako pokánie sa pomodlila pätnásťkrát Zdravas´ Mária a Otče náš. 

Keď k nemu prišla na spoveď druhýkrát, znovu sa jej opýtal, či si skutočne spomína na všetky hriechy.
Prehlásila Áno, ale Páter Pio povedal: "Nie, stále si všetky nepamätáš." Znovu ju poslal ku krížu na kopci. 

To isté sa zopakovalo aj na tretí raz, stále si nemohla spomenúť na nejaký ďalší hriech. Otec Pio jej povedal ostrým hlasom: "Nevieš, že by mohol byť dobrým kňazom, biskupom, či dokonca kardinálom?"

Nešťastná žena sa rozplakala a prehlasovala, že nevedela, že potrat je hriech. Svätec jej odvetil: "Čo tým myslíš, že si nevedela, že potrat je hriech? Veď je to vražda!" Žena povedala, že o potrate nikto, s výnimkou jej matky netušil. Opýtala sa, ako môže vedieť, či by z dieťaťa mohol byť kňaz či kardinál, na čo jej Páter Pio úsečne povedal: "Ale je to hriech, veľký hriech!"

V knihách o Pátrovi Piovi sa môžeme veľmi často stretnúť s prípadmi neplodných manželstiev žiadajúcich ho o modlitbu za počatie dieťaťa. 

Nasledujúci príbeh je práve jedným z nich: "Pri spovedi som okrem iného vyjadril svoju veľkú túžbu stať sa otcom. Ženatý som bol tri roky, ale mojej manželke sa nedarilo počať dieťa. navštívili sme väčšinu popredných odborníkov a všetci z nich nám hovorili, aby sme sa s tým zmierili. Neostávalo nič iné, iba poprosiť Pátra Pia o zázrak, čo som aj urobil. Odpovedal, aby som si s tým nerobil starosti, lebo do roka sa stanem otcom. Aj keď som vedel, že uveriť jeho slovám znamená poprieť lekárske dôkazy, zaplavila ma radosť. A ako Otec Pio predpovedal, v roku 1944 som sa stal otcom krásneho dievčatka."

To, že si Páter Pio zázračné uzdravenia neprisvojoval, ale vždy vravel iba o Božej milosti a príhovoru Najsvätejšej Matky, azda ani netreba pripomínať.

Páter Pio vedel aj predpovedať, či nenarodené dieťa bude chlapček alebo dievčatko. Svedčí o tom táto príhoda: Jedného dňa ho prišiel navštíviť dôstojník karabinierov so svojou tehotnou manželkou. Otca Pia sa pýtal, aké meno by dieťatku mali zvoliť. 

"Daj mu meno Pio," odpovedal. 

Dôstojník sa ho opýtal: "Čo ak to bude dievča?" 

A Páter Pio rázne zopakoval: "Povedal som, pomenuj ho Pio!" 

Keď nadišiel čas pôrodu, narodil sa chlapček a dostal meno Pio.

O dva roky neskôr prišiel ten istý dôstojník do San Giovanni Rotondo, aby sa Pátra Pia opýtal, aké meno majú vybrať pre druhé dieťatko, ktoré sa malo každú chvíľu narodiť.

"Daj mu meno Fransesco," odpovedal mu. 

"Otče, priznávam, že minule ste mali pravdu, ale čo ak to tentoraz bude dievča?" 

Otec Pio mu odvetil jednoducho: "Človek malej viery!" 

Asi ani netreba spomínať, že na svet prišiel krásny chlapček, ktorý dostal meno Francesco.

Páter Pio nám opísanými príbehmi pripomína, že aj ľudský plod ktorý ešte "nemá tvar" je osobou a potrat vraždou, ako aj odpovedal onej nešťastnej žene. 

Niektorí mu dodnes vytýkajú, že mal príliš tvrdé slová, ale veď on sám hovorieval: "Nedávam sladkosti tým, ktorí potrebujú preháňadlo."

Masima