Boj Pátra Pia s kniežaťom temnoty

Diabol existuje tak dnes, ako aj kedysi. Stále pokračuje v zvádzaní ľudstva k hriechu. Postoj Kristových učeníkov musí byť obozretný a v každej konfrontácii so satanom aj silný. Nemôžeme byť k jeho existencii ľahostajní, aj keď sa zdá, že mentalita dnešných ľudí postavu diabla, skôr degraduje na stupeň čohosi z antickej mytológii či starodávneho folklóru. 

Baudelaire hovorí správne, že „dielom satana je, že v tejto modernej dobe máme ľudí, ktorí veria, že neexistuje." Netreba to však brať na ľahkú váhu, o čom nás presvedčia aj Zážitky Pátra Pia, kedy proti nemu vytiahol do boja satan, prichádzajúci z pekla. Že to nebolo nič veselé, svedčia aj Listy, ktoré posielal svojmu Duchovnému Otcovi.

Jedným z prvých kontaktov, ktoré mal Páter Pio s kniežaťom zla došlo v roku 1906. Práve sa vrátil do kláštora zo sv. Elia v Pianisi. Kvôli sparnému letu sprevádzanom veľkými horúčavami nemohol zaspať, aj preto v stave bdelosti počul kroky v neďalekej miestnosti. Pomyslel si, že ani brat Antonio nemôže spať a prechádza sa po izbe.

Otvoril okno, aby zavolal na brata Antonia – chcel ho pozvať na návštevu, aby si rozprávaním skrátili noc. Sotva však pozrel cez okno, stratil reč. na rímse neďalekého okna videl monštruózneho psa.

Páter Pio hovorí s hrôzou v hlase: „Videl som ako veľký pes vstúpil oknom dnu a z úst mu vychádzal dym. Spadol som na posteľ a počul hlas psa, ktorý povedal: znamená, že je s ním. Zviera potom vyskočilo na rímsu okna, z nej skočilo na strechu a zmizlo.“

Diabol ho napádal rôznymi spôsobmi pokušenia a Otec Augustín  potvrdil, že sa Pátrovi Piovi ukázal v mnohých rôznych formách.

Diabol sa objavil ako mladé dievčatá, tancujúce nahé, ako krucifix, ako mladý priateľ mníchov, duchovný otec, či Otec provincie, aj ako Pápež Pius X, v podobe anjela strážneho, svätého Františka i Panna Mária. 

Objavil sa vo svojich hrozných formách spolu s armádou pekelných duchov.

Boli časy, kedy bol Páter Pio oslovený diablom, ale bez akéhokoľvek zjavenia. Ľakal ho ohlušujúcim hlukom, opľutím atď. Páter Pio sa od týchto útokov oslobodil odvolávajúc sa na meno Ježiša. Boj medzi Pátrom a satanom sa stal oveľa ťažším, keď Páter Pio oslobodil duše posadnuté diablom.

Otec Tarcisio v Cervinara povedal: „Viac ráz, ešte predtým, než diabol opúšťal telo posadnutého, zakričal – Páter Pio nám robil väčšie ťažkosti než Svätý Michael – alebo tiež vravel toto – Otec Pio, nekradnite nám telá a my vás už nebudeme obťažovať.“

Páter Pio opisoval diablove útoky v mnohých listoch, ktoré posielal svojmu Duchovnému Otcovi. V jednom liste adresovanom pátrovi Agostinovi 18. januára 1912 uviedol: „Diabol nechce túto bitku prehrať. Berie na seba rôzne podoby. Pred  niekoľkými dňami sa zjavil s bratmi, vyzbrojenými puškami a kusmi železa, problém je ten, že sa objavujú v rôznych prevlekoch. Niekoľkokrát sa stalo, že ma vyhodili z postele a odvliekli z izby. Som trpezlivý, veď viem, že Ježiš, Panna Mária, môj anjel strážny i svätý Jozef aj sv. František sú so mnou.“

List z 5. novembra 1912: „Milý Otče, toto je Božou milosťou, že aj môj druhý list je podobný prvému. Som si istý, že Páter Evangelista vás už informoval o novej vojne, ktorú démoni, nečistí odpadlíci, proti mne zahájili. Môj otče, nemôžu vyhrať, lebo som ustálený. Musím vám povedať o pasciach, ktoré na mňa nastražili a ako ma pokúšali, aby som ignoroval vaše návrhy. Zistil som, že vaše listy sú mojou jedinou útechou a chválim Boha, že nás spojil. Nedokážem vysvetliť, ako na mňa ťažko útočia, niekedy si myslím, že zomriem.

V sobotu som myslel, že ma naozaj zabije, ani som nevedel, ktorého svätca mám požiadať o pomoc. Aj som sa obrátil na môjho anjela, ale na poslednú chvíľu. Konečne však prišiel, lietal okolo mňa a spieval svojím anjelským hlasom piesne Bohu, a vtedy sa to stalo – drsne som mu vynadal, že mešká aj keď som naňho tak vrúcne volal o pomoc. Chcel som ho potrestať, zámerne som mal od neho odstup, až ma chúďa obmäkčil plačom. Stál som pred ním a spoznal, že je mu to ľúto.“

List z 18. novembra 1912: „Nepriateľ ma nechce nechať na pokoji, neustále na mňa útočí. Snaží sa mi otráviť život svojimi pekelnými pascami. Je rozrušený, že som si vaše rady, ako sa nemá nechať odradiť, ponechal ako naše tajomstvo. Hovorí mi, že veľmi dobre odhalí návštevy, ktoré prijímam, ale fakt je ten, že sú to len pekné príbehy.

Pastor bol informovaný o bite, ktorú s týmito démonmi vediem, aj s odkazom na vaše listy, preto navrhol, aby som listy otváral len v jeho prítomnosti. Váš prvý list som otvoril vo svojej kancelárii, akonáhle som však list otvoril v prítomnosti pastora, zistili sme, že všetky písmená boli postriekané atramentom. Bola to diablova pomsta? Nemohol som uveriť, že mi pošlete list v takom stave, zvlášť keď viete, že už nevidím veľmi dobre. List sme spočiatku nemohli prečítať, ale potom sme naňho  umiestnili krucifix a mohli tak aspoň čiastočne čítať.“  

List z 13. februára 1913: „Uplynulo už dvadsaťdva dní, čo Ježiš dovolil diablom, aby si na mne ventilovali svoj hnev. Môj otče, telo mám doráňané od bitiek, ktoré som v súčastnosti dostával od našich nepriateľov. Niekoľkokrát mi odtrhli aj kus látky z košele, aby ma mohli zbiť až do mäsa tela.“

List Otcovi Benedettovi, datovaný 18. marca 1913: „Títo diabli ma neprestajne napádajú, dokonca tak, že ma zhodia z postele. Aby ma porazil, roztrhol mi dokonca košeľu! Ale viac ma nebudú strašiť. Ježiš ma miluje, často ma zdvihne a položí späť do postele.“

Satan prekročil všetky medze klamstva, keď prišiel za Pátrom Piom predstierajúc, že je kajúcnik. Tu je svedectvo Pátra Pia: Jedného dňa, keď som išiel spovedať, prišiel do spovednice muž. Bol vysoký, pohľadný, dbajúci o slušné oblečenie, milý a ochotný. Začal priznávať svoje hriechy, ktoré boli u každého druhu – proti Bohu, proti človeku i proti morálke. Všetky hriechy boli nepríjemné! Zo skutočnosti všetkých hriechov, ktoré mi povedal, som bol dezorientovaný, ale reagoval som Božím slovom, príkladom cirkvi a morálkou svätých. 

Tajomný kajúcnik mi slovo za slovom odpovedal tak, aby svoje hriechy odôvodnil a zakaždým s extrémnou schopnosťou a zdvorilosťou. Ospravedlnil všetky hriešne činy úplne normálnym a prirodzeným tónom, zrozumiteľne a na ľudskej úrovni. 

Týmto spôsobom pokračoval aj s príšernými hriechmi proti Bohu, Panne Márii, svätým a to vždy s použitím úctivých argumentov. 

Dokonca aj tie najodpornejšie hriechy, ktoré sa môžu zjaviť iba v mysli najväčšieho hriešnika mi odpovedal jemne, pritom kvalifikovane. 

Aj pri všetkom mojom hneve ma to prekvapilo. Premýšľal som: kto to je? odkiaľ prišiel? Snažil som sa niečo prečítať v jeho tvári, zároveň som sa sústredil na každé slovo, ktoré hovoril a usiloval som sa zistiť jeho totožnosť. Až som zrazu skrze žiarivým, vnútorným svetlom jasne rozoznal, kto to je. Zvučným a zvýšeným tónom som mu povedal: „Povedzte – Nech žije Ježiš, nech žije Mária!“ Akonáhle som vyslovil tieto sladké a mocné mená, satan sa okamžite zmenil v pramienok ohňa a nechal za sebou iba neznesiteľný zápach. (pri tejto udalosti bol prítomný aj Don Pierino – kňaz a jeden z duchovných synov Otca Pia)

Páter Pierino o tomto príbehu rozpráva: „V jeden deň bol Páter Pio ukrytý za dvoma závesmi v spovednici. Závesy neboli zatiahnuté a tak som Pátra Pia mohol vidieť. 

Muži, čakajúci na spoveď stáli v rade. Ja som sedel na mieste s čítal si breviár, občas som zdvihol oči hore a pozrel na Pátra. 

Do kostola vošiel malými dverami muž. Bol pekný, mal malé čierne oči, prešedivené vlasy, tmavú bundu a tiež aj nohavice. Nechcel som sa rozptyľovať, tak som si recitoval breviár, ale vnútorný hlas mi napovedal – zastav sa a pozeraj. Tak som zastavil a pozeral na Pátra Pia. 

Muž, ktorý prešľapoval z miesta na miesto sa zrazu, bez toho, aby počkal až na neho dôjde rad, zastavil v prednej časti spovednice, odkiaľ páve odišiel predchádzajúci kajúcnik. Okamžite vstúpil do priestoru medzi závesmi a postavil sa pred Pátra Pia. 

Po tomto okamihu som tmavovlasého muža nevidel. 

Až po niekoľkých minútach som videl, že muž klesol na podlahu s roztiahnutými nohami. Na stoličke v spovednici kde sedel Páter Pio som už nevidel jeho, ale Ježiša. Bol mladý, pohľadný s blond vlasmi a hľadel na muža, ktorý spadol na zem. Potom som videl znovu prichádzať Pátra Pia. Posadil sa na svoje miesto a Ježiš sa rozplynul. Potom som už videl len Otca Pia a počul jeho hlas: „Rýchlo poďte všetci!“ Nikto si nevšimol, že by sa niečo dialo. 

Masima