Dal jej život

Ann Wilkinson z Co Louth opisuje zázračné uzdravenie svojej dcéry v 70. rokoch 20. storočia.

„Môj príbeh sa začína 5. decembra 1975, keď sa mi mala narodiť moja dcérka. Keď sa mala narodiť môj srdcový rytmus bol taký rýchly, že si mysleli, že mám dvojčatá, ale röntgen ukázal, že to tak nie je. Rozhodli sa ju indukovať. V okamihu, keď to začali, jej srdce začalo zlyhávať.

Ďalšiu vec, ktorú si pamätám, bolo to, že sa ma snažili prebudiť, aby mi povedali, že dieťa bolo vážne choré a že ju potrebovali kriesiť. Vedela som, že to bolo zlé. Pamätám si, že som si pomyslela: Keď budem mať zavreté oči, a neprebudím sa, nebudem musieť tomu čeliť ani sa s tým vysporiadať.

Nasledujúce ráno ma konzultantka navštívila aj s mojim manželom Jimom. Povedala nám, že naša dcéra sa narodila so zdeformovaným srdcom, mala iba mala jednu komoru a jej pečeň sa značne zväčšila. Konzultantka tiež uviedla, že sa neočakáva, že bude žiť a že sa nedá nič urobiť.

Neskôr mi jeden z lekárov povedal, že bude dobré, ak si ju vezmeme domov. V tom čase to bolo prvýkrát, keď som dostala obrázok Pátra Pia. Raz v noci mi moja matka odovzdala relikviu s malou modlitbou a povedala: „Modli sa k tomuto mužovi.“ 
„Kto je to?“ pýtala som sa
„To je Páter Pio. Mal Ježišove stigmy.“

A neskôr moja mama dodala: „Bol to úžasný muž. Mohol nahliadnuť do tvojej duše a uvidieť, aký si človek.“
Ovanul ma chlad. Pomyslela som si: „Viem, že potrebujem zázrak, ale ak pozerá do mojej duše, vidí, že som hriešnik, nebude pre mňa nič robiť.“

Potom sme sa s dcérkou vrátili z mesačnej prehliadky. Povedali nám, že dieťa s takou chorobou,  akú má Kelly, žilo najdlhšie štyri roky. Vedeli sme, že nadchádzajúce štyri roky budú kľúčové.

Krátko pred štvrtými Kellyinými narodeninami som sa znova stretla s obrázkom Pátra Pia. Jeden muž sa ma opýtal: „Myslela si niekedy, že bude Kelly požehnaná rukavicou Pátra Pia?“ a povedal mi o žene, ktorá mala rukavice. Deň predtým, ako mala Kelly byť v nemocnici, išli sme k tej žene, ona vytiahla túto rukavicu a žehnala jej.

V tú noc som sa k nemu prvýkrát modlila. Asi 20 minút po dokončení modlitby stála Kelly pri mojej posteli. Povedala: „Mamička, poď do mojej izby, je tam nejaký starý muž.“
Povedal som: „Kelly, nikto tam nie je.“ Myslela som, že sníva alebo má teplotu.

Priviedol som ju späť do jej izby a uložila do postele. Keď som to urobila, pozrela sa mi cez rameno a ukázala do rohu: „Pozri, mami, on sa na mňa usmieva!“
Znovu som jej povedala, že nikto tam nie je. V tej chvíli som na Pátra Pia ani nepomyslela. 

Nasledujúce ráno som požiadala Kelly, aby išla do obývacej izby a vybrala mi cigarety z tašky. Keď vošla, počula som jej krik: „Mamička! Mamička!“ Okamžite som tam utekala.

Kelly videla nejaké časopisy, ktoré mi žena deň predtým dala. Predná strana jedného z nich mala veľký obraz Pátra Pia. „Pozri, mami,“ Kelly povedala. „To je muž, ktorý bol včera v mojej izbe!“

Potom sme išli do nemocnice. Zobrali ju do operačnej sály. Veľmi som sa bála. O hodinu neskôr ju priviedli späť, bola smrteľne biela. Spýtala som sa sestry: „Ako to išlo? “
Povedala: „Lekár s vami bude chcieť hovoriť.“

Išla som za lekárom. Povedal: „Mám testy, ktoré sa robili pri pri narodení Kelly. Mám tiež testy z dnešného dňa, ktoré ukazujú, že Kellyino srdce je úplne normálne. Namiesto jednej srdcovej komory má teraz dve a jej pečeň je zmenšená. Môžete ju vziať domov. Stal sa zázrak a neviem, ako ste to stalo.“
Ale ja som povedala, že viem presne, kto má na ňom zásluhu.

Zvyšok je história. Kelly nemá vôbec žiadne problémy so srdcom a neexistujú žiadne následky zo stavu, ktorý mala kedysi. Vždy, keď sa niečo stane, obráti sa na Pátra Pia, vie, že vždy je pri nej. Je to jediný v jej živote. ten, ktorý ju priviedol späť ku mne a dal jej život.“

Masima
zdroj: independent.it