Posledný deň Pátra Pia

Je 22. september 1968, pre mnohých ráno ako každé iné. Nikto netuší, že si tento deň zachová dlho v pamäti. Ani duchovným dcéram, či synom Pátra Pia hlavou nepreblesklo, že práve dnes ho uvidia naposledy. Že tento deň je posledným dňom jeho životnej púti na zemi.

Aj pre Otca Pia to bolo ráno ako každé iné, i keď predsa len trochu iné. Zoslabený sa po rannej tichej modlitbe vo svojej izbe vybral na svätú omšu. Odslúžil ju s horúcou láskou k Pánovi, snažiac sa nedávať najavo, že veľmi trpí. Po svätej omši totiž omdlel.

Na poludnie, po odpočinku na lôžku nabral sily čo mu zostali, aby požehnal pútnikov. Večer sa jeho telo cítilo unavené, vedel, že jeho čas prichádza. Ešte v noci sa vyspovedal prv, než nadránom o 2, 30 hod. zomrel, spolubratovi povedal tieto posledné slová:

Prosím, poďakujte všetkým spolubratom za lásku, ktorú mi vždy preukazovali a poproste ich mojím menom o odpustenie za ťažkosti, ktoré kvôli mne museli prestáť, za zlý príklad a pohoršenie, ktoré som snáď niekedy dal. Modlite sa za moju dušu. Ježišu, Mária; Ježišu, Mária ... 

Pr...idať popis

Keď zomrel, veriaci i neveriaci boli presvedčení, že zomrel svätec. Jeho telo vystavené v rakve muselo byť dokonca niekoľkokrát prezlečené do nového habitu, pretože nekonečné davy ľudí, ktoré sa mu chceli naposledy pokloniť, si nenápadne ustrihávali na pamiatku kúsočky z jeho oblečenia.

Netrvalo dlho, a sa začal proces, ktorý mal za výsledok oficiálne potvrdenie jeho svätosti. Už 4. novembra 1969 začalo prerokúvanie kauzy jeho blahorečenia. 

20. marca 1983 sa oficiálne začal poznávací proces o živote a cnostiach služobníka Božieho a 21. januára 1990 bola uzavretá diecézna fáza. 

21. decembra 1998 vydal Ján Pavol II. dekrét o pravosti zázraku na Márii Consiglio De Martino zo Salerna a stanovil dátum blahorečenia na 2. mája 1999. 

Dňa 28. septembra 2001 bol potvrdený zázrak na malom chlapcovi menom Matteo Colella (viac o tomto zázraku  TU), ktorému v dôsledku pokročilej meningitídy zlyhali vnútorné orgány a upadol do kómy. Jeho rodina sa však modlila na hrobe Pátra Pia, a chlapec sa náhle úplne uzdravil.

O skromnom služobníkovi Pána - kapucínovi Piovi - bolo napísaných viac ako 200 životopisov, a je potrebné zdôrazniť, že:

ako on, aj mnohí iní svätí sú zreteľným svedectvom, že Boh sa o svoj ľud stará.

Kardinál Lercaro o ňom krátko po jeho smrti povedal: "Spolu s ním zmĺknu mimoriadne skutky, ktoré sťahovali pozornosť sveta do tohto malého kláštora v pohorí Gargano: stigmy, tajomná vôňa, ktorá sa okolo neho šírila, dar prorokovať, pohľad do srdca človeka, ... nepopriem ich ani nepotvrdím, to nechávam na posúdenie Cirkvi. So svätým Pavlom sme však presvedčení, že tieto dary Ducha Svätého udeľuje Boh slobodne komu chce, nie preto, aby zväčšili slávu človeka, ale pre dobro mystického tela, tj. Cirkevného spoločenstva, ktorého je Kristus Hlavou." Všetky tie zázračné javy totiž svätosť nepôsobí, iba ju dosvedčujú.

Významné dni v živote Pátra Pia

* Francesco Forgione (Páter Pio) sa narodil v Pietrelcine 25. mája 1887.

* Kapucínsky habit si obliekol v Morcone v januári 1903 a v januári 1907 zložil večné sľuby.

* Roku 1908 musel zo zdravotných dôvodov odísť z konventu.

* 10. augusta 1910 bol vysvätený za kňaza v katedrále v Benevento a 17. februára 1916 sa vrátil do konventu svätej Anny vo Foggii.

* V septembri 1916 bol preložený do konventu v San Giovanni Rotondo, kde 20. septembra 1918 dostal stigmy.

* Medzi rokmi 1922 a 1923 proti nemu zakročila kongregácia a v roku 1931 bol zbavený kňazských právomocí.

* Od roku 1933 mohol znovu verejne sláviť svätú omšu.

* Roku 1947 začali práce na "Dome úľavy v utrpení", ktorý bol slávnostne otvorený 5. mája 1956, a zároveň boli založené "Modlitebné skupiny".

* Roku 1960 sa dočkal ďalšieho zákazu činnosti, ktorý bol odvolaný roku 1964.

* 23. septembra 1968 o 2:30 otec Pio zomrel a jeho stigmy zmizli.

* Hneď sa rozbehol proces jeho blahorečenia, ktorý sa oficiálne začal až 20. marca 1983.

* 21. januára 1990 bol proces ukončený.

* 2. mája 1999 ho blahoslavený pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného

* 16. júna 2002 ho zapísal do zoznamu svätých.

"Všetko je možné zhrnúť takto: som stravovaný láskou k Bohu a láskou k blížnemu. Ako by bolo možno pozerať na Boha, ktorému je ľúto zla a nemať podobnú ľútosť? Nepociťujem nič iné, než aby som mal aj chcel to, čo chce Boh. U neho si vždy oddýchnem, aspoň čo sa týka môjho vnútra, tak vždy. Navonok je to niekedy horšie. Ježiš si vyberá duše a z nich, hoci si to vôbec nezaslúžim, si vybral aj moju dušu, aby mu pomáhala pri veľkom diele spásy ľudí. A čím viac tieto duše trpia, bez toho aby sa im dostalo nejakého povzbudenia, tým sú ľahšie aj bolesti dobrého Ježiša. To je jediný dôvod, prečo chcem trpieť čoraz viac a trpieť bez útechy. A v tom spočíva všetka moja radosť." (Sv. Pio z Pietrelciny)

Dňa 16. júna 2002 bol v Ríme svätorečený snáď vôbec najpopulárnejší svätec, jeho kanonizácia sa stala príležitosťou na zhromaždenie státisícov ľudí z celého sveta na námestí pred Svätopeterskou bazilikou.

Keď po jeho blahorečení v roku 1999 vysielala talianska televízia film o jeho živote, sledovanosť tejto relácie prekonala aj veľmi živo sledovaný futbalový zápas v tej istej televízii. 

Nejeden človek sa nehanbil verejne o sebe priznať, že Otcovi Piovi vďačí za citeľný obrat vo svojom živote. 

A na záver jedna zaujímavosť:  Otec Pio je stále viac vyhľadávaný nielen veriacimi, ale často aj tými, ktorí už dlho nechcú počuť o Bohu ani o Cirkvi. Kto je teda tento človek?

Masima