Páter Pio bol, ako mnoho iných svätcov, obdarovaný charizmou, ktorá mu umožnila poznať aj najtajnejšie časti duše. Stačilo mu pozrieť na osobu...
Istá žena z Bologne povedala: „Raz sa moja mama vybrala aj s priateľmi za pátrom. Hneď keď prišla, stretla sa v sakristii kláštora San Giovanni Rotondo s Pátrom Piom. A ten jej povedal: „Prečo si tu? Choď domov, tvoj manžel je chorý.“
Bola bola v domnienke, že manžela zanechala doma v dobrom stave, ale aj tak nasadla hneď na prvý vlak, aby sa vrátila domov. Otca našla v dobrom zdraví. Ale v noci mal môj otec respiračné ťažkosti. Akoby mal v krku čosi naliate. Ešte v tú istú noc, ho o jedenástej hodine hospitalizovali a operovali.
Chirurg, ktorý sa ho ujal, vytiahol z otcovho hrdla dve misky hnisu!
Páter Pio vopred videl, čo sa stane s manželom tejto pani a svojím podnetom i modlitbou sa mu podarilo ovplyvniť šťastné riešenie udalosti.
Duchovný syn Pátra Pia, ktorý žil v Ríme, prechádzal s kamarátmi okolo kostola, pred ktorými sa hanbil vykonať si malú bežnú úctu. Zrazu začul karhajúci hlas Pátra Pia: „Coward!“
Keď po niekoľkých dňoch prišiel do San Giovanni Rotondo, Otec Pio ho napomenul: „Buď opatrný, tentoraz som ťa len pokarhal, ale nabudúce ti dám pohlavok.“
Páter Pio bol v jeden deň v kláštornej záhrade. Rozprával sa s niektorými svojimi duchovnými deťmi a ďalšími veriacimi, keď zistil, že mu chýba vreckovka. Jednému z prítomných podal kľúč od svojej bunky s prosbou, aby tam zašiel a vreckovku mu priniesol.
Muž odišiel do cely, ale okrem vreckovky si vzal aj rukavicu Pátra Pia a vložil si ju do vrecka. Nemohol si nechať ujsť príležitosť získať takú vzácnu relikviu!
Keď sa vrátil do záhrady, Pátrovi dal vreckovku, ale on mu povedal: „Vďaka, ale teraz sa vráť späť do bunky a rukavicu, ktorú si si dal do vrecka, polož naspäť do zásuvky.“
Istá žena sa každý večer klaňala ped fotografiou Pátra Pia, aby skôr než zaľahla do postele, ho požiadala o jeho požehnanie. Jej manžel, dobrý katolík, si myslel, že to už preháňa a začal sa jej, zakaždým, keď tak urobila, vysmievať.
Raz povedal, o zvykoch jeho manželky, Pátrovi. „Moja žena je každý večer pred vašou fotkou na kolenách a žiada vás, aby ste ju požehnal.“
Páter Pio odpovedal: „Viem, viem... a vy sa začnete smiať.“
Obdivovaný a všetkými vážený človek s povesťou dobrého katolíka žil vlastne v hriechu. Svoju manželku zanedbával a teraz svoju osamelosť kompenzoval vzťahom s inou ženou.
Pri jednej spovedi hovoril Pátrovi Piovi o duchovnej kríze, aby tak svoj počin ospravedlnil, ale nepočítal s tým, že Páter je mimoriadnym spovedníkom. Ten sa postavil a kričal: „Aká duchovná kríza? Si špinavec! A Boh sa na teba hnevá. Choď preč!“
Istá Angličanka sa chcela vyspovedať u Pátra Pia. Keď k nemu ale prišla, Páter zavrel okno a povedal: „Nie som vám k dispozíii.“
Žena zostala v San Giovanni Rotondo niekoľko týždňov. Počas tejto doby denne prichádzala k spovedníkovi, ale ten sa od nej zakaždým odvrátil. Nakoniec však súhlasil, že ju vyspovedá.
Keď sa ho opýtala, prečo ju tak dlho nechal čakať, odvetil jej: „A vy? Ako dlho ste čakali na nášho Pána? Mali by ste sa ma opýtať, ako by vás Ježiš mohol privítať, keď ste spáchali toľko svätokrádeží. Celé roky ste strácali súdnosť, okrem toho, že ste hrešili proti manželovi a vašej matke, prijali ste sväté prijímanie v smrteľnom hriechu.“
Žena zostala jeho „výchovnou fackou“ ako omráčená, ale keď dostala rozhrešenie, rozplakala sa. a šťastná sa vrátila späť do Anglicka.