Neznáme zázraky stigmatizovaného svätca

Modlitba priateľa mi zachránila zrak

"Pre niekoho, kto je rovnako ako ja, rádiológ, sú oči hlavným nástrojom práce." Po absolvovaní bezpočet terapií a procedúr, "(...) V roku 2000 som mal nehodu a po nej mi bol diagnostikovaný zvýšený vnútroočný tlak. 

Situácia sa v apríli 2010 zhoršila, tlak v ľavom oku sa zvýšil a to aj napriek tomu, že som bol po celú dobu pod prísnym lekárskym dohľadom. Operácia sa zdala byť ako nevyhnutná.

O niekoľko dní neskôr som pozval na večeru jedného blízkeho priateľa. Vedel som, že keď sa dozvedel o mojich vážnych problémoch s očami, modlil sa za mňa. Keď sme po večeri pili kávu, vytiahol z peňaženky obrázok Pátra Pia s relikviou útržku jeho habitu. O tomto mníchovi nikdy nepočul.

„Modli sa k nemu, buď plný viery a on ťa uzdraví,“ povedal priateľ a dojímavo mi dal aj to málo čo mal, aby ma ochránil.  

Znepokojený hrozbou ďalšieho možného zhoršenia môjho zdravia, začal som sa ešte tej noci modliť novénu. Priateľ mi po niekoľkých dňoch poslal esemesku: „Prilož si relikviu k ľavému oku.“ Aj tentoraz som ho počúvol a doteraz si pamätám to prekvapenie, ktoré nastalo po niekoľkých dňoch, keď som bol na vyšetrení. Výsledky  ukázali, že môj vnútroočný tlak klesol! A mne spadol balvan zo srdca, lebo operácia už nebola nutná. 

Aby sa lekári vyhli riziku chybnej diagnóze, špecialisti vykonali celý rad ďalších testov, ktorých výsledky potvrdili, že som celkom uzdravený. A teraz potrebujem poznamenať, že som predtým bol u rôznych špecialistov, ale ani jeden mi nedal nádej na výrazné zlepšenie mojej očnej hypertenzie.

Keď som sa priateľovi zdôveril o tejto mimoriadnej udalosti, povedal mi, že sa spolu so ženou aj dvomi deťmi každý večer modlili k Pátrovi Piovi na úmysel môjho uzdravenia.“

Anorektička, ktorá šesťkrát podstúpila interrupciu

„Chcem vám povedať, že môj príbeh nie je o jednom veľkom zázraku, ale svedectvo mnohých malých zázrakov, ktoré Páter Pio urobil v mojom srdci.

Vyrastala som plná arogancie, a pocitom istoty, že všetko čo chcem aj dostanem. A všetko čo som mala, použila som na pošliapanie ľudskej dôstojnosti. Môj sexuálny život bol úplne neviazaný. Šesťkrát som prerušila tehotenstvo. Moje srdce zakaždým odmietalo prijať od Boha tento veľký dar – dar dieťaťa.

Nakoniec som začala byť znechutená sama sebou. Začala som sa nenávidieť, pomalou cestou som sa ponárala do ešte hlbšej temnej priepasti alkoholu a drog. Natoľko som sa „stratila“ až mi môj terapeut diagnostikoval anorexiu. 

O niekoľko rokov neskôr, po tom, čo mi nevyšlo ani manželstvo s americkým impresáriom, starším o dvadsať rokov, som po rozvode odišla k rodičom do Dallasu, aby som sa zotavila.  Keď som k nim prišla, vyzerala som ako mŕtvola.

Božia prozreteľnosť „zariadila“, že sa moja mama medzitým spriatelila s filipínskym kňazom. (...) Keďže som v ten deň nemala čo robiť, prijala som pozvanie zúčastniť sa svätej omše, ktorá sa mala konať v dome jedného lekára. Celebrantom slávenia bol otec Santos Mendoza, ktorý mi krátko na to ponúkol možnosť vyspovedať sa. Býval neďaleko, v malom byte.  

Stála som pred dverami plná pochybností, či to má vôbec zmysel, veď som sa naposledy spovedal pred pätnástimi rokmi. Nakoniec som sa rozhodla a vstúpila dnu.  

Spomínam si, že keď som skončila, otec Santos Mendoza mi s úsmevom povedal, že som skutočne „veľký úlovok,“ ktorý práve spadol do náručia Boha. Cítila som sa zvláštne, príjemne a zároveň s pocitom úľavy.

O nejaký čas neskôr, po jeho smrti, som sa dozvedela, že otec Santos bol exorcista, pri spovedi čítal v duši hriešnika a otváral mu cestu k pokániu. Mimochodom, sám to zažil. 

Práve vďaka nemu som sa dozvedela, kto je Páter Pio. (...) Páter Pio, ruka sv. Ignácia z Loyoly, mial veľkú životnú lásku – manžela Jesusa, ktorý je pôvodom z Bask, vzdelával sa v jezuitskej škole a je otcom našej dcéry Anamarie. Zakaždým, keď sa pozriem na dcérku, chce a mi šťastím plakať a ďakujem Bohu za to, že sa mu chcelo znovu zasiať do môjho lona toľko krásy, ktorú som predtým svojím egoizmom toľkokrát poslala do hrobu.“

Dievča, ktoré chcelo mať bračeka

„S manželkou Andreou sme podstúpili liečenie neplodnosti. (...) Nakoniec po štyroch rokoch sa nám narodila dcérka Delfina María Luján. Manželka o tri roky otehotnela znovu, ale očakávanie z druhého dieťaťa prešlo z radosti do žiaľu, manžela potratila. Bola to pre nás hrozná rana, z ktorej sme sa nevedeli spamätať. (...)

Po istom čase sme sa vybrali do svätyne Nepoškvrnenej Matky Božského Srdca Ježišovho v Salte, kde sa každý deň zhromažďuje okolo šesťdesiattisíc ľudí, aby sa modlili ruženec k patrónke. (...) 

Šimol som si, že moja sestra Mária, ktorá sa stará o prevádzku strediska svätyne, vytiahla z vrecka obrázok Pátra Pia a podala ho Andrei, aby sa k nemu modlila. Cestou späť domov nám triapolročná Delfina v aute povedala, že videla niekoho v dlhom habite. Bol za stromom, a sedel pri nohách svojej matky. Spočiatku sme si mysleli, že sa u nej prejavila iba detská fantázia, ale keď som sa neskôr zdôveril sestre Márii, povedala mi, že veľa ľudí videlo u toho istého stromu Pátra Pia.

Ale čo je najdôležitejšie, zisili sme, že naše modlitby k Pátrovi Piovi boli vyslyšané veľmi rýchlo, pretože Andrea o mesiac neskôr zistila, že jeopäť tehotná. Predpokladaný termín pôrodu bol stanovený na 23. September, na ten istý deň, kedy Páter Pio zomrel. Úplne spontánne sme sa rozhodli, že ak sa nám narodí chlapec, dáme mu meno Pio a ak dievča, bude Pia. (...)

Život si však písal svoj vlastný scenár, Pio Santiago nás prekvapil a na svet prišiel 1. augusta, jedenapol mesiaca pred očakávaným termínom. Pokrstený bol ale 23. septembra v kostole zasvätenom Pátrovi Piovi, neďaleko mesta La Plata. Neskôr sme z vďačnosti za plodný príhovor poslali kópiu záznamu z krstu malého Santiagado svätyne v San Giovanni Rotondo.“

Podľa svedectiev, napísaných v tejto knihe, každý človek, ktorý vďaka príhovoru Pátra Pia obdržal uzdravujúcu milosť Boha, sa bez výnimky stal iným človekom. Autor knihy sám uisťuje, že sa zatiaľ nestretol s jediným prípadom, v ktorom by osoba pohybujúca sa pred zlom, alebo inej nebezpečnej cesty, po obdržaní milosti od Boha, vymodlenou na príhovor Otca Pia, neutrpela v živote radikálne zmeny. Stali sa silnejšími, náročnejšími, ale získali aj oveľa šťastnejší vzťah s Ježišom.

Masima