Otec Pio ma uzdravil

Z výpovede Dr. Wandy Poltawskej

Za všetko, Svätý Otec Ján Pavol II ... Takže. Naozaj! Ak by nikomu nepovedal môj príbeh, nikto by o tom nepočul. Ale aj keď je vec už známa, poviem to ešte raz.

Prežila som koncentračný tábor v Ravensbrück, bola som „skúšobným zajacom“. Po vojne som sa vrátila domov, vydala sa, mám štyri deti. 

V roku 1962 som vážne ochorela. Bolo tu veľa podozrení na nádor. Bola som v nemocnici a musela som ísť na operáciu. Doktor pripúšťal len na päť percent, že príčinou choroby je spálený opuch a nie rakovina. 

V piatok som mala posledné vyšetrenie ako prípravu na operáciu. Som lekárka, vedela som, čo to znamená. Ale ja som chcela žiť, pretože som mala malé deti! Ukázalo sa však, že operácia nie je potrebná a príznaky choroby v noci ustúpili! 

Až oveľa neskôr som sa dozvedela, že pred mojou operáciou biskup Karol Wojtyla, ktorý ma poznal a bol vtedy v Ríme, na radu Andrzeja Deskura (vtedy kňaza a dnes kardinála), napísal otcovi Piovi latinský list - bez uvedenia môjho mena.

List biskupa Karola Wojtylu otca Pioviho z 17. novembra 1962: "Ctihodný otče, prosím Ťa o modlitbu za istú štyridsaťročnú matku štyroch dcérok z Krakova v Poľsku (za poslednej vojny päť rokov v koncentračnom tábore v Nemecku), teraz nebezpečne ohrozenú na zdraví aj na živote rakovinou, aby jej a jej rodine preukázal svoje milosrdenstvo na príhovor Najsvätejšej Panny. V Kristovi veľmi zaviazaný biskup Karol Wojtyla, kapitolný vikár krakovský v Poľsku."

Keď bol list doručený, otec Pio vraj povedal: "Na toto sa nedá povedať nie."

Po mojom uzdravení biskup Karol Wojtyla napísal druhý list s poďakovaním.

List biskupa Karola Wojtylu otcovi Piovi z 28.11.1962: "Ctihodný otec, žena z poľského Krakova, matka štyroch dcér, dňa 21. XI. Pred chirurgickým zákrokom náhle získala zdravie. Bohu vďaka. Rovnako tebe, ctihodný otče, vzdávam v jej mene, v mene jej manžela a celej rodiny veľkú vďaku. V Kristovi, Karol Wojtyla, kapitolný vikár krakovský." 

Vtedy som o tom nič nevedela. Keď sa ma novinári niekedy opýtajú: „Čo ste sa cítila počas zázračného uzdravenia?“ alebo: „Ako ste sa modlili otcovi Piovi?“
Odpovedám: Necítila som nič, k otcovi Piovi som sa nemodlila, vtedy som nevedela, že existuje. Pán Boh je taký skvelý, že môže uzdravovať obyčajných hriešnikov!

V roku 1967 (rok pred smrťou otca Pia) som cestovala do Spojených štátov - pri tejto príležitosti som prvýkrát dostala svoj pas. Spiatočný lístok mi umožnil zastaviť na rôznych miestach, takže som mohla stráviť nejaký čas v Ríme. Potom som sa rozhodla ísť do San Giovanni Rotondo.

Ale ako sa však dostať k otcovi Piovi? Davy ľudí, všade tlačenica čo robiť? Pristúpila som k prvému kapucínovi, ktorého som stretla a vysvetľovala mu, že som prvý raz dostala pas z Poľska a určite už viackrát prísť nebudem mať príležitosť, že by som sa veľmi chcela stretnúť s otcom Piom, atď. 

Kapucín sa na mňa pozrel a povedal: „Príďte ráno o piatej k bráne. Vezmem vás na svätú omšu, ktorú bude slúžiť otec Pio.“ A tak sa aj stalo. 

Na tú svätú omšu nezabudnem! Nikdy som nevidela kňaza tak slúžiť Najsvätejšiu obeť! Otec Pio mal ruku obviazané, snažil sa zakrývať dlane, pri pozdvihovaní hostie a kalicha však obviazanie nasiaklo krvou. Bolo vidieť, ako ten človek trpí.  

Po skončení svätej omše odchádzal otec Pio do sakristie okolo lavice, v ktorej som sedela, vtedy sa na mňa pozrel, priblížil sa, pohladil ma po hlave a povedal: „Adesso va bene?“ (prekl. Teraz sa už darí dobre?) A išiel ďalej, bolo tam veľa ľudí. Vtedy som si bola istá, že ma poznal.

Odvtedy sa na svojej životnej ceste stále stretávam s ľuďmi, ktorí sa v rôznych chvíľach života obrátili na otca Pia. Niektorí z nich tvrdia, že niekedy pri modlitbe v ťažkých situáciách, keď sa obracajú o pomoc k otcovi Piovi, cítia vôňu kvetov a majú pritom istotu, že je prítomný. Vo chvíli, kedy vedľa mňa ktosi hovoril, že cíti peknú vôňu kvetov, ja som nič také necítila, až na jednu výnimku!

Raz som bola do Talianska pozvaná kňazom, spriateleným s otcom Piom, ktorý mal veľa pamiatok, dostané darom od otca Pia. Priniesol tie predmety, položil ich doprostred stola, okolo ktorého sedelo niekoľko osôb. Boli tam rukavičky so stopami krvi, obrázky podpísané otcom Piom. Niektorí z prítomných začali dosť skepticky hovoriť o súčasnej situácii v cirkvi, a potom niektorých najvyšších cirkevných predstaviteľov aj kritizovali.

Vtedy som povedala, že som si istá, že keby tu bol otec Pio tento rozhovor by sa mu určite nepáčil, pretože on nikdy nekritizoval vrchnosť v cirkvi a vždy bol poslušný vôli predstavených. 

V tej chvíli sa z predmetov položených na stole šírila vôňa kvetín. Nedokážem určiť, aké kvety to boli. Na stole stále ležali rovnaké pamiatky s vyblednutými stopami krvi. Všetci zmĺkli, nielen ja, ale aj ostatní tú silnú vôňu zacítili.

Veľa osôb opakuje, že otec Pio predpovedal biskupovi Wojtylovi jeho zvolenie za pápeža. Ja viem toto: otec Pio usporadúval pred svojou smrťou početnú korešpondenciu a všetky listy prikázal spáliť, o dvoch listoch od biskupa Wojtylu však vtedy povedal: „Tie dva schovajte, budú dôležité.“

Od stretnutia s otcom Piom mám pocit kontaktu s ním a využívam jeho pomoc v rôznych veciach. Napokon, ľudia, ktorí sa o mojom príbehu dozvedeli ma zaplavujú listami s prosbou o príhovor k otcovi Piovi. Posielajú svoje prosby, aby som ich doviezla do San Giovanni Rotondo, čo niekedy robievam. 

Na celom svete vznikajú modlitbové skupiny otca Pia, veď on vyzýval k modlitbe – učil, že modlitba je veľkou silou – a Pán Boh vypočuje.

Je Božím tajomstvom, prečo Pán Boh obdaril otca Pia zvláštnymi milosťami. Myslím si, že tento kapucín miloval Ježiša tak, ako my to nedokážeme, a dostal veľký a ťažký dar stigiem, preto je jeho príhovor taký účinný.

Ľudí vyzývam, aby u otca Pia hľadali pomoc. Všetkých vyzývam, ale myslím si, že veriaci ľudia chápu hodnotu modlitby a svojou modlitbou k otcovi Piovi môžu druhým pomôcť v rôznych ťažkostiach.

Masima