Luigina Sinapi - opora Pátra Pia

Svätý P. Pio z Pietrelciny (1887-1968) mal mnoho duchovných dcér, ktoré viedol na ceste kresťanskej dokonalosti. Pre niektoré nebol iba on ich duchovným otcom, ale aj ony samy sa preňho stali duchovnými matkami svojimi modlitbami a obetovaním svojho utrpenia.Jednou z tých, ktoré boli oporou pre stigmatizovaného duchovného vodcu a spovedníka, bola Talianka Luigina Sinapi (1916-1978). Táto zmierna duša bola radkyňou mnohých veľkých osobností, dokonca aj vtedajšieho pápeža Pia XII. 

Luigina vyrastala spolu so svojimi štyrmi súrodencami v majetnej rodine v Itri v Taliansku. Matka, hlboko veriaca žena, si najviac robila starosti o svoju najstaršiu dcéru, ktorá sa často správala záhadne. Ako päťročná napríklad rozprávala Luigina svojmu strýkovi kňazovi s úplnou samozrejmosťou o tom, že sa hrala s Ježiškom. Matka Filoména sa preto rozhodla, že so svojou dcérou poputuje do San Giovanni Rotondo vtedy ešte k mladému, len niekoľko rokov stigmatizovanému Pátrovi Piovi, aby od neho dostala svetlo, či pri týchto nezvyčajných fenoménoch nejde o vplyv zlých duchov.

Páter kapucín matku celkom upokojil: „Boh v nej zjavuje svoju vôľu.“  Maličkú požehnal a s otcovskou láskou na ňu položil stigmatizovanú ruku.

Bolo to prvé stretnutie dvoch veľkých duší, ktoré malo v priebehu ďalších rokov stále vrúcnejšie spájať utrpenie a nezištná láska.

Luigina mala devätnásť rokov a stála pred dôležitým rozhodnutím vo svojom živote, ktoré malo závažné dôsledky. Jej choroba, rakovina čriev, tak rýchlo postupovala, že už nebolo nádeje na uzdravenie.

15. augusta 1935 – na sviatok Nanebovzatia Panny Márie prišli k nej lekár a kňaz, aby obaja stáli v posledných hodinách pri zomierajúcej.

Luigina však mala celkom neočakávane víziu Ježiša a Panny Márie, ktorí jej ponúkli slobodnú voľbu: „Chceš zomrieť a ísť do neba, alebo chceš byť zmiernou obetou za Cirkev a kňazov?“

Ťažko chorá Luigina videla – ako vo filme – ako budú kňazi a Cirkev konfrontovaní s odpadnutím od viery. Zároveň videla, ako utrpením z lásky môže prispieť k náprave.

Povzbudená touto víziou, bez váhania dala svoje áno, ktoré Ježiš spečatil slovami: „Budeš horčičným zrnkom v rímskej brázde!“ Luigina bola v tej chvíli uzdravená.

Odvtedy sa pre ňu začal celkom nový život. Navonok žila celkom obyčajným každodenným životom s mnohými neobyčajnými, nadprirodzenými udalosťami, až pokým ju jej zmierne utrpenie nepripútalo na lôžko, a svoju pravidelnú prácu už viac nemohla vykonávať.

Boh však Luigine opätovne poskytol v jej telesných a duševných utrpeniach zvláštnu útechu – s veľkou radosťou prijímala časté návštevy pátra Pia v bilokácii.

Luigina rozprávala, ako ju vo svätom roku 1950 takýmto nadprirodzeným spôsobom navštívil a ako jej ukázal svoje rany, čo si vždy tak veľmi priala. Koľko sily čerpala Luigina z týchto stretnutí!

Obe zmierne duše sa teda už veľmi dobre „poznali“, keď Luigina v roku 1953 ako tridsaťsedemročná išla do San Giovanni Rotondo, aby si od Pátra Pia vypýtala radu; opakovane ju totiž obviňovali z krádeže na pošte, kde pracovala. Páter Pio ju upokojil a niekoľko dní si ju ponechal vo svojej blízkosti. Od toho času sa Luigina často vracala do San Giovanni Rotondo.

Páter Tarcisio, ktorý žil spolu s Pátrom Piom v kláštore, čoskoro zbadal, že týchto dvoch spájalo sväté priateľstvo, a preto sa o Luiginu osobitne staral.

Raz sa mu zverila, „že zakaždým, keď šla na Gargano (do San Giovanni Rotondo), prosila Ježiša, aby jej dovolil mať účasť na pátrovom utrpení, a jej prosba bola vždy vypočutá.“ 

Inokedy mu porozprávala, ako si ona a Páter Pio svoje utrpenie niekedy dokonca vymenili. Je preto pochopiteľné, že keď sa mal Páter Pio v apríli 1965 veľmi zle, siahol Páter Tarcisio po telefóne a zavolal Luigine. Všetci si mysleli, že čoskoro zomrie.

Ona mu povedala len toľko: „Zajtra mi zase zavolajte.“ 

Na druhý deň jej P. Tarcisio s radosťou mohol oznámiť, že Páter Pio sa má opäť lepšie a že dokonca mohol slúžiť svätú omšu.

Luigina totiž poprosila Pannu Máriu, aby mohla vziať na seba všetko utrpenie Pátra Pia, aby on mohol opäť spovedať. Ako vždy, aj teraz bola vypočutá a dostala také veľké bolesti, že sa nevládala ani pohnúť.

Keď Páter Tarcisio prišiel do Ríma, vždy Luiginu navštívil. Nezriedka ju našiel trpiacu v posteli. Tak to bolo aj 10. augusta 1967.
Páter Tarcisio jej musel oznámiť: „Aj Páter Pio je chorý a veľmi trpí.“

Luigina sa pátrovi kapucínovi zdôverila, že Panne Márii obetuje novénu utrpenia, len aby bol Páter Pio svojej choroby zbavený.

A tento pastier duší sa skutočne veľmi rýchlo zotavil a vďaka obetám jeho duchovnej dcéry a matky mohol znovu začať s kňazskou činnosťou.

Duchovná spätosť týchto dvoch ľudí bola taká hlboká, že Páter Pio zasvätil Luiginu do svojich tajomstiev.

15. augusta 1968 sa jej zjavil v Ríme a povedal: „Príď do San Giovanni Rotondo.“ Hoci si Luigina už naplánovala inú dôležitú cestu, okamžite poslúchla.

Keď sa 23. augusta u Pátra Pia spovedala, zdôveril sa jej, že o mesiac zomrie. A dodal: „Nikomu o tom nehovor!“

Luigina sa, pochopiteľne, veľmi naľakala a spontánne sa ho spýtala: „Ale čo budeme robiť, keď tu už nebudete?“ 

Páter Pio jej jemne odpovedal: „Pôjdeš pred svätostánok. Nájdeš ma v Ježišovi.“

Po smrti svojho duchovného otca to bola opäť Luigina, ktorá vo vízii mohla vidieť, ako odišiel do neba. Videla, ako sa mu z neba v ústrety ponáhľal nedohľadný zástup duší (mal približne 14 miliónov duchovných detí!), ktoré radostne volali: „Vďaka tebe sme zachránení.“ 

Bolo to správne, že Luigina mohla mať účasť na tejto rajskej radosti Pátra Pia, pretože za duše trpela spolu s ním i ona.

Páter Pio neopúšťal svoju „spolubojovníčku“ na zemi, ani keď už sám bol v nebi. Viackrát sa jej zjavil, posilňoval ju a pomáhal jej v povolaní: byť Bohu zmiernou obetou za duše.

Luigina sa zdôverila Pátrovi Tarcisiovi, že vo vlastnom bolestnom utrpení neustále myslela predovšetkým na bolesti, ktoré pátrovi Piovi spôsobovali stigmy. „Zakaždým, keď som myslela na utrpenie Pátra Pia, mala som pred očami Kristovo umučenie. V Ježišovom utrpení a v utrpení jeho služobníka som stále nachádzala radosť, miernosť a silu znášať vlastné bolesti.“

Masima