Ako svätý Páter Pio bojoval proti španielskej chrípke

Svätý Páter Pio čelil španielskej chrípke tak, že sa obrátil k vrúcnej, naliehavej modlitbe a obetoval svoje utrpenie.

Pred viac ako 100 rokmi infikoval vírus chrípky, označovaný ako španielska chrípka približne jednu tretinu svetovej populácie. Počet obetí sa odhaduje na 20 až 50 miliónov, hoci niektorí odborníci sa domnievajú, že zomrelo až 100 miliónov. Ľudia všetkých vekových kategórií boli infikovaní a podľahli. Zvlášť zraniteľné boli mladé, tehotné ženy.

Svätý Páter Pio, ktorý práve dostal stigmy, bol tiež infikovaný. Rovnako aj jeho blízki v San Giovanni Rotondo a Pietrelcine: spolubratia, duchovní synovia a dcéry a dokonca aj členovia jeho vlastnej rodiny v Pietrelcine. 

Stefano Campanella vo svojej novej knihe Pandémia Padre Pio: Učeník Panny Márie Bolestnej skúmal toto obdobie. Ako riaditeľ Tele Radio Padre Pio v San Giovanni Rotondo, Campanella využil svoj prístup k početnej korešpondencii medzi Pátrom Piom a inými, aby zrekonštruoval toto málo známe obdobie raného života Pátra Pia.

Ukázalo sa, že Páter Pio nepociťoval španielsku chrípku ako náhodnú pohromu, nezmyselnú záťaž alebo príčinu zúfalstva, ale chorobe čelil so svätou rezignáciou a odovzdaním sa do vôle Božej. 

Páter Pio čelil španielskej chrípke rovnakým spôsobom, akým čelil všetkému svojmu utrpeniu, vrátane stigiem a svojich nespočetných zdravotných ťažkostí. Spojil to s utrpením a umučením Krista. Takto obetoval svoje utrpenie a prihováral sa tak za spásu hriešnikov a uzdravenie chorých. Toto bola služba Pátra Pia.

V San Giovanni Rotondo boli všetky tri sestry – všetky duchovné dcéry Pátra Pia – choré na vírus. Jedna z nich, Vittorina Ventrella, bola na tom zdravotne horšie ako ostatné dve. Jej sestry poslali Pátrovi Piovi správu a požiadali ho o pomoc. 

Ubezpečil ich listom: „Ak budete mať vieru, nikto z vás nezahynie.“ A naozaj, všetky sa zotavili. Vittorina neskôr povedala, že verila, že obetoval svoje utrpenie za jej uzdravenie.

Vážne nakazená bola aj ďalšia rodina, ktorá navštevovala kláštor – Nicola a Maria Campanile a ich osem detí. Iba Nicola a jedna dcéra Maria Annina zostali nenakazené. 

„Neboj sa,“ povedal Márii, „drž sa pod ochranou Panny Márie. Nepáchaj hriechy, choroba nebude mať dôvod, aby ti ublížila.“ 

V skutočnosti žiadna z jeho duchovných dcér nezomrela na chrípku. Nina neskôr rozprávala, že Páter Pio v tom období veľa trpel. Usúdila, že „na seba berie utrpenie, aby zachránil duše a telá pred španielskou chrípkou“.

Ďalšou, ktorá mala úžitok z modlitieb a obetovania Pátra Pia, bola Assunta Di Tomaso, ktorá koncom roku 1918 vážne ochorela. Zostala v penzióne kláštora, kde bola určite príjemcom Božej milosti. Páter Pio ju uistil: Bola si považovaná za mŕtvu. Nebolo pochýb o tom, že to, čo si znášala, malo viesť k strate tvojho života. Avšak blahoželám Pánovi, že aj lekárska veda bola nútená obdivovať všetko, čo sa stalo. Toto je znak zvelebenia Pána.

Vážne ochorela aj ďalšia z duchovných dcér Pátra Pia, Rosalia Gisolfi. Mala len 20 rokov. Keď ju v bilokácii navštívil Páter Pio, bola uzdravená.

Aj spolubrat, o. Agostino, a tiež aj duchovný vodca Pátra Pia, bol vážne chorý. V obzvlášť náročnom zápase volal na Pátra Pia, ktorý mu neskôr povedal, že počul krik a modlil sa za neho. Bolesť okamžite zmizla. O. Agostino pripísal prekonanie tohto kritického momentu, ako aj úplné uzdravenie z chrípky, pátrovi Piovi.

Páter Pio mu neskôr napísal: Nekonečná vďaka patrí nášmu Bohu. Ó, ako som sa bál o tvoje zdravie! Ó, ako som plakal pred Ježišom pre tvoj stav! Ó, ako som Ho prosil, aby ťa pozdvihol v tvojom utrpení! Utešovala ma už len myšlienka na božské uistenie, že zo skúšky vyjdeš bezpečne.

Masima

zdroj: aleteia