1. Ktorý sa pre nás krvou potil
„Hodina, keď mal Kristus smäd! Čo všetko musel vytrpieť! Nech mu je náš smäd po spáse útechou v smrtnom zápase“.
Ježiš vrúcne hľadí do neba, kľačí a modlí sa. Vie, že je obetou za hriechy všetkých ľudí. Predkladá seba Otcovi, ktorého ľudia hriechmi urazili. Vie, že iba on môže zadosťučiniť nekonečnej spravodlivosti, zmieriť Stvoriteľa so stvorením. (...) Ježišu, koľko šľachetných duší dojatých tvojimi slzami zotrváva pri tvojom boku v Olivovej záhrade zdieľajúc tvoju horkosť a smrteľnú úzkosť. Koľko sŕdc v priebehu stáročí veľkodušne odpovedalo na tvoje volanie. Aby ťa potešili a aby deliac sa s tvojím utrpením, mohli spolupracovať na diele záchrany sveta. Kiež by som aj ja patril k nim a mohol ti uľaviť hoci len omrvinkou, môj Ježišu!
2. Ktorý bol pre nás bičovaný
„Pre hriech ľudu bezbožného vidí Syna zmučeného, jak ho človek zbičoval“.
Zdá sa mi, že počujem plač Spasiteľa: „Keby aspoň jeden človek, pre ktorého trpím, zatúžil prijímať z milostí, ktoré pre neho skrze moje utrpenie získavam. Keby uznal opravdivú hodnotu ceny, akú platím, aby som ho vykúpil a dal mu život Božieho dieťaťa! Ach, táto láska mi roztrháva srdce ukrutnejšie než mučitelia, ktorí rozoderú onedlho moje telo.“
3. Ktorý bol pre nás tŕním korunovaný
„Svätá Matka, Krista rany, ktorými bol doráňaný, hlboko mi v srdce vtlač“.
Ježišovi kladú korunu z tŕnia, vysmievajú sa a klaňajú sa mu ako falošnému kráľovi. Ježiš vidí všetky ničomnosti, všetky ľudské hlúposti, všetky rúhania, špinavosti sŕdc a jazykov. Veď predsa všetky boli stvorené na to, aby ospevovali Božiu slávu. Ježiš vidí svätokrádeže, ktoré hanobia kňazov a veriacich. Vidí hrozné zneužívanie sviatostí, ktoré ustanovil pre našu spásu, a ktoré sa neraz stávajú príčinou nášho zatratenia. Ale Ježiš neustále chce, aby sme porozumeli tomu, že nás miluje, že nám chce dávať pocítiť chuť svojho utrpenia, svojich rán, tŕnia, svojej trýzne.
4. Ktorý pre nás kríž niesol
„Čo schránka srdca strážila a jazyk hlásal vo svete, toho sa duša dožila, sledujúc Krista k obete“.
Ježiš musí zobrať na seba celé zapáchajúce blato ľudskej skazenosti. Musí sa takto zaodiaty postaviť pred svätosť svojho Otca. Musí vykúpiť každý náš hriech osobitne a vrátiť Otcovi celú jeho pošliapanú slávu. (...) On, Svätý svätých, skláňajúci sa pod ťarchou hriechov, (...) berúci na seba všetko bez rozdielu, padá pod ťažkým bremenom a stoná pod ťarchou Božej spravodlivosti, pred tvárou Otca, ktorý dovolil jemu, svojmu Synovi, obetovať sa ako obeta za hriechy sveta a stať sa kvôli našej záchrane potupeným.
5. Ktorý bol pre nás ukrižovaný
„Zdrav buď, kríž, nádej jediná! V posvätnom čase mučenia nábožným milosť rozmnožuj, zdvihni tých, čo vstať nemôžu“.
Vyzlečený zo šiat, položený na kríž a neľútostne pribitý, vyzdvihnutý medzi nebo a zem. Nehybne visí prichytený klincami, nepredstaviteľne trpiaci. Bože môj! Ako je to dlho; tri hodiny trvajúca agónia, medzi krikom hnevom škodoradostnej zberby! Vidí približujúceho sa s kopijou Longiusa, ktorý mu prebodne srdce. Hľa, dokonalo sa najhlbšie poníženie tela i duše, ktoré sa oddeľujú. (...) Keby som ti mohol pomôcť čo len trochu, aspoň trochu ti uľaviť. (...) Ale nedokážem nič iného, len plakať pri tebe.