Vianočné rozjímanie Pátra Pia

Svätý páter Pio mal hlbokú lásku k Božiemu Dieťaťu. Prijmime jeho vianočné rozjímanie, pôvodne určené pre jeho duchovné dcéry, ako slová adresované nám, našej dobe či našej životnej situácii, v ktorej sa práve nachádzame.

„Ak nás čaká na kríži, chceme vari pred ním utiecť? Ak nás chce stretnúť v tme, chceme sa potom pred tmou uzavrieť?

Dobre počúvajte, moje milé dcéry: ‚Pri Ježišovom narodení pastieri počuli spev anjelov,‘ ako nám to hovorí Sväté písmo. Nevraví nám však, že najsvätejšia Panna či svätý Jozef, ktorí boli celkom blízko pri Božom Dieťati, počuli hlasy anjelov, alebo že by videli nebeský lesk. 

Čo počuli? Plač novonarodeného dieťaťa... 

Čo uvideli v slabom svetle chatrnej lampy? Oči dieťaťa plné sĺz, jeho úbohé telíčko, celkom skrehnuté od zimy. 

Teraz sa vás však pýtam, moje drahé dcéry: Kde by ste chceli zostať, keby ste mali na výber? V tmavej maštaľke naplnenej plačom novonarodeného dieťaťa – alebo pri pastieroch, ktorí boli v jase nádherného svetla plní radosti a ktorých nadchli sladké nebeské melódie? 

Poznám vašu odpoveď! So svätým Petrom by ste povedali: Dobre je nám tu ... No uisťujem vás, že sa nachádzate v betlehemskej jaskyni, celkom blízko pri Ježišovi, ktorý sa trasie od zimy, alebo – lepšie povedané – pri Márii na Golgote, kde vidíte iba klince, tŕne, smrteľný boj, smrť, tmu, opustenosť. Zaprisahávam vás, aby ste milovali jasličky a Golgotu ukrižovaného Boha uprostred našej tmy, ktorú prežívame.“

„Koľko veľkých ponaučení plynie z jasličiek v Betleheme! Ó, akou vrúcnou láskou musí horieť srdce človeka pre toho, ktorý sa pre nás stal takým krehkým a malým! Prosme Božie Dieťa, aby nás naplnilo pokorou, pretože iba vďaka tejto čnosti sme schopní pochopiť a vychutnať toto tajomstvo Božej nežnosti a jeho lásky k ľuďom.“

Masima