Páter Pio a Anjeli strážni

Jeden Američan talianskeho pôvodu bývajúci v Kalifornii, často poveroval svojho anjela strážneho, aby odkázal Pátrovi Piovi to, čo pokladal za potrebné mu oznámiť. Raz po spovedi sa spýtal Pátra Pia, či naozaj počul, čo mu odkázal po svojom anjelovi.
"A to si myslíš, že som hluchý?" A Páter Pio mu opakoval presne to, čo mu pred časom odkázal.

Rozpráva P. Lino: "Prosil som svojho anjela strážneho, aby sa prihovoril u Pátra Pia v prospech jednej pani, ktorá bola na tom veľmi zle, ale zdalo sa mi, že sa nič nezmenilo. »Otče Pio, prosil som anjela strážneho, aby vám odporučil tú pani, - povedal som mu, keď som ho zbadal - je to možné, že by to neurobil?«
»A ty si myslíš, že anjel je taký neposlušný ako ja alebo ty?«"

P. Eusebio: "Cestoval som do Londýna lietadlom napriek rade Pátra Pia, ktorý nechcel, aby som tento dopravný prostriedok použil. Keď sme boli nad kanálom La Manche, lietadlo sa v prudkej búrke dostalo do nebezpečenstva. V hrôze som sa začal modliť vzbudenie ľútosti, a pretože som nevedel, čo robiť, poslal som anjela strážneho k Pátrovi Piovi."
Po návrate do San Giovanni Rotonda išiel za otcom Piom. "Tak ako sa máš? Viedlo sa ti dobre?" vítal ho.
"Otče, skoro som prišiel o život."
"Tak prečo si ma neposlúchol?"
"Ale poslal som anjela strážcu ..."
"Ešte šťastie, že prišiel včas!"

Jeden advokát z Fano sa vracal domov do Bologne. Sedel za volantom v aute, kde sa nachádzala aj jeho manželka a dvaja synovia. Pretože sa cítil unavený, chcel požiadal staršieho syna, aby ho vystriedal v riadení auta. Ale syn Benjamín spal. Po niekoľkých kilometroch v blízkosti San Lazzara zaspal aj otec. Keď sa prebudil, boli niekoľko kilometrov od Imoly.

Celý zdesený zvolal: "Kto riadil auto? Nestalo sa nič?"
"Nie," odpovedali všetci zborovo.
Starší syn, ktorý sedel vedľa neho, sa prebudil a povedal, že tvrdo spal. Manželka a mladší syn tomu nechceli veriť. Povedali, že badali nejaký iný spôsob riadenia. Niekoľkokrát sa zdalo, že auto skončí v protiidúcim vozidle, ale v poslednej chvíli sa mu bravúrnym manévrom vyhlo. Tiež spôsob jazdy v zákrutách bol iný.
"Udivujúce pre nás bolo, že si bol stále bez pohybu a neodpovedal si na naše otázky." 

"Nemohol som na nich odpovedať, pretože som spal. Spal som po dobu päťdesiatich kilometrov. Nič som nevidel, ani nepočul, pretože som spal. ... Ale kto riadil auto? Kto zabránil katastrofe?"
Po niekoľkých mesiacoch sa advokát vybral do San Giovanni Rotondo. Sotva ho Páter Pio zbadal, položil mu ruku na plece a povedal: "Ty si spal a anjel strážny riadil tvoje auto." Tajomstvo bolo odhalené.

Jedna duchovná dcéra Otca Pia bola na ceste do kapucínskeho kláštora, kde ju mal čakať Páter Pio. Bol zimný deň a husto snežilo. Sneh značne sťažoval cestu. Žena bola celá zasnežená a pochopila, že nemôže za Otcom doraziť včas, v dohovorenú hodinu.
Plná viery požiadala anjela strážneho, aby upozornil Pátra Pia, že kvôli zlému počasiu príde so značným oneskorením.
Keď prišla ku kláštoru, s veľkou radosťou konštatovala, že mních ju čaká za oknom, usmieva sa na ňu a máva jej.

Jeden muž rozprával, ako bol raz v sakristii malého kostola a videl, ako Páter Pio bozkáva niektorého svojho duchovného syna. Pozeral som sa na neho so svätou závisťou a hovoril som si: Keby som tak bol na jeho mieste!
24. decembra som sa u neho spovedal. Nakoniec, s tlčúcim srdcom som sa odvážil ho požiadať: "Otče, dnes sú Vianoce, môžem Vám popriať a pobozkať Vás?"
On sa na mňa pozrel so sladkosťou, ktorú nie je možné popísať, usmial sa na mňa a povedal: "Ponáhľaj sa, nech nestrácam čas!" Aj on ma pobozkal.
Pobozkal som ho a ako vtáčik som išiel ku dverám plný nebeskej radosti. 

Zakaždým, keď som odchádzal zo San Giovanni Rotondo, túžil som po znamení zvláštnej priazne. Nielen po jeho požehnaní, ale aj po dvoch pohlavkoch, ako znamenie jeho otcovskej nežnosti. Musím poznamenať, že ich nikdy nevynechal, a ja som mu ako dieťa dával najavo, že ich chcem od neho prijať. Raz nás bolo v sakristii veľa a P. Vincenzo nás hlasno vyzýval: "Netlačte sa, netlačte Pátrovi Piovi na ruky, ustúpte dozadu."
Ja, celý sklamaný, som si hovoril: Budem musieť odísť bez zaúch. Ale nechcel som sa vzdať a prosil som anjela strážneho, aby povedal Otcovi Piovi: - Otče, ja odchádzam a túžim po požehnaní a dvoch pohlavkoch ako vždy. Jeden pre mňa a druhý pre manželku.
"Urobte miesto," povedal P. Vincenzo a Páter Pio sa dal do pohybu. Díval som sa na neho s veľkým smútkom, a hľa, on išiel ku mne, usmieval sa, dal mi dve zauchá a podal ruku na pobozkanie. "Dal by som ti toľko šťuchancov, a akých!" Tak mi to povedal prvýkrát.

Jedna žena sedela na námestí pred kostolom, ktorý bol zavretý. Bolo už neskoro. Žena sa v duchu modlila a opakovala: "Otče Pio, pomôž mi, môj anjel, bež k nemu a povedz mu, nech mi príde pomôcť, inak mi sestra umrie!"
Tu počula zhora z okna: "Kto ma volá tak neskoro? Čo sa deje?"
Žena mu povedala o chorobe svojej sestry a otec sa odobral v bilokácii a chorú uzdravil.

Ktosi povedal Otcovi Piovi: "Nemôžem za vami chodiť, môj príjem mi nedovoľuje dlhé cestovanie."
Páter Pio odpovedal: "A kto ti povedal, že musíš prísť sem? Nemáš anjela strážneho? Povedz mu, čo chceš, pošli ho sem a hneď máš odpoveď."

Keď bol Páter Pio mladým kňazom, napísal svojmu spovedníkovi: "V noci, než som zavrel oči, zdvihla sa opona a ja som sa videl, ako stojím pred rajom. Bol som tým pohľadom tak potešený, že som zaspal s blaženým úsmevom na perách a v dokonalom pokoji som čakal, až ma ráno druh môjho detstva zobudí, aby sme sa spoločne pomodlili matutinum k miláčikovi našich sŕdc."

Páter Alexio sa raz priblížil k otcovi Piovi, v ruke mal listy a chcel ho o niečo požiadať. Páter Pio ho odbil: "Nevidíš, čo mám práce? Nechaj ma na pokoji."
Páter odišiel rozčarovaný.
Páter Pio si to všimol a po nejakej chvíli ho zavolal a povedal: "Ty si nevidel všetky tých anjelov okolo? Boli to anjeli strážni mojich duchovných synov a vybavovali mi ich odkazy. Musel som im dať odpovede, ktoré majú odovzdať."

Jeden doktor sa pýtal Otca Pia: "Okolo vás je stále toľko anjelov. Neobťažujú vás? "
"Nie," odpovedal s prostotou, "sú tak poslušní."

Masima