Deň Pátra Pia

2.30: Zvoní budík. Páter Pio vstáva a pripravuje sa na dvojhodinovú modlitbu vo svojej cele. 

4.45: Príprava na svätú omšu. V tom čase sa už nachádza v sakristii. Tajomne prežíva Kristovu smrteľnú úzkosť na Olivovom vrchu. Ľudia však čakajú pred kostolom už od jednej v noci, modlia sa a spievajú, pokiaľ neotvoria kostol. Každý si rád privstane, len aby sa dostal blízko k oltáru, k pátrovi Piovi. V sakristii ho očakávajú muži zo všetkých vrstiev a tlmočia mu svoje problémy. Otec Pius klesá na kľakadlo a modlí sa. Po niekoľkých okamihoch sa posilnený oblieka do omšového rúcha. Z očí mu tečú slzy, nepovažuje sa za hodného slúžiť svätú omšu. Je dojemné vidieť tohto 78-ročného muža plakať. Presne o piatej prichádza k oltáru, každý krok mu zjavne spôsobuje bolesť. 

5.00: Svätá omša. Páter Pio sa s veľkou úctou modlí pri oltári. Chystá sa pobozkať oltár, ale veľké bolesti mu v tom zabraňujú. Občas si siahne na čelo, akoby si chcel popraviť tŕňovú korunu. Svojím utrpením uzmieruje Boha za hriechy iných. Občas počuť, ako vzdychá a plače. Evanjelium číta s veľkou zbožnosťou. Keď zdvíha paténu a kalich, polohlasne sa zhovára s niekým neviditeľným. Jasne vidieť jeho zakrvavené prebodnuté dlane. Zachvacuje ho vysoká horúčka, trpí pálčivou bolesťou, oči sú vpadnuté a rysy tváre pripomínajú Krista umierajúceho na kríži. Kristovo umučenie nielen vidí, ale aj prežíva na vlastnom tele. Prítomní vykríknu od hrôzy, že umiera. Zo zástupu pútnikov sa hocikedy ozve zvolanie: „Verím!” - veď práve za obrátenie hriešnikov na vieru podstupuje páter Pio Kristove muky. Keď pred prijímaním Najsvätejšieho tela a krvi hovorí: „Pane, nie som hodný, aby si vošiel pod moju strechu”, viaznu mu slová v hrdle a plače. Požitie hostie ho privádza do radostnej extázy. Po záverečných modlitbách ho dav mužov sprevádza naspäť do sakristie. Páter Pio vyzlieka omšové rúcho a naťahuje si vlnené rukavice. 

5.45: Vracia sa do svojej cely.

6.30 - 9.00: Páter Pio sedí v spovednici a udeľuje pútnikom sviatosť zmierenia. Skoro vždy je osvietený a pozná hriechy kajúcnikov. Napríklad pána z Modeny sa pýta, či si spomína, ako mu pri čistení auta vypadol kľúč z ruky a ako sa pritom rúhal. Vie všetko presne tak, akoby tam bol prítomný. 

9.00: Modlí sa ruženec vo svojej cele. 

10.45: Po modlitbách v kostole sa modlí s veriacimi Anjel Pána a udeľuje požehnanie. 

12.15: Čas obeda, páter Pio jedáva veľmi málo. 

13.00: Vracia sa do cely k modlitbe breviára. 

14.15: Znovu v spovednici. Čakacia lehota na spoveď u pátra Pia je podľa počtu pútnikov u mužov 5 - 18 dní, u žien 8 - 35 dní. Kedysi, keď ešte nebol páter taký starý, vyspovedal pri veľkom návale pútnikov niekoľko sto ľudí za deň. Dokázal presedieť v spovednici až 18 hodín. 

15.30: Modlitby v kostole, udelenie požehnania. 

16.30: Pokiaľ mu to zdravotný stav dovoľuje, otec Pio požehnáva Oltárnou sviatosťou. Kostol je zaplnený. So slzami v očiach páter pozerá na svätú hostiu. Pri modlitbe za hriešnikov plače. Keď vezme do rúk monštranciu, polohlasne sa zhovára so Spasiteľom a prednáša mu záležitosti všetkých, ktorí ho požiadali o pomoc - vtedy dochádza k náhlym vypočutiam či už v kostole, alebo ďaleko vo svete. Pomaly, úctivo žehná otec prítomných. Pri odchode od oltára sa ešte ľútostivo obzerá za svätostánkom, akoby sa lúčil. 

17.00: Polhodina prechádzky v záhrade, rozhovory so spolubratmi, s priateľmi, príbuznými, hosťami. 

18.30: Modlitba v cele. 

19.00: Páter Pio z okna svojej cely udeľuje požehnanie ľuďom zhromaždeným v kláštornej záhrade.

Masima