O vytrvalosti

11, 1,   V duchovnom živote je nevyhnutné ísť vždy dopredu, nikdy nie dozadu. Loďku, ktorá zostane stáť a neplaví sa ďalej, odveje vietor naspäť.

DEJINÁM

11, 2,   Uprostred noci, ktorá ma obklopuje, mám zrak stále upretý na Východ, aby som objavil tú zázračnú hviezdu, ktorá viedla našich predkov do betlehemskej jaskyne.

Z LISTU PÁTROVI BENEDETTOVI, 8. MAREC I916

11, 3,   Každý deň po troche pracujte, tkajte svoj obraz, nitku vedľa nitky, až kým nebude hotové, a určite sa vám podarí. Len sa neponáhľajte, aby ste si nepoplietli uzlíky s nitkami a nedomotali vzor. Stále teda napredujte a hoci budete postupovať malými krôčikmi, aj tak zájdete ďaleko.

Z LISTU SESTRÁM Z VENTRELLY, I. OKTÓBER 1917

11, 4,   Vždy verne plňte sľuby dané Bohu a nevšímajte si posmech hlupákov. Vedzte, že svet a jeho ľudia sa vždy vysmievali zo svätých. Oni ich však ignorovali a zvíťazili nad svetom i jeho normami.

RADY

11, 5,   Neprestaňte robiť dobro kvôli hlúpym a zbytočným poznámkam. Ak narazíte na nerozumných ľudí, ktorí si robia žarty z práce Božích detí, schuti sa im zasmejte a pokračujte v začatom diele. Božský Majster nesľúbil odmenu tým, ktorí dobre začnú, ale tým, ktorí vytrvajú až do konca. Nech vám stačí príklad Judáša: dobre začal i pokračoval v dobrom, ale nevytrval do konca - a tak prehral.

Z LISTU VIOLANTE MASONEOVEJ, 19. MÁJ 1921

11, 6,   Ten, kto priľne k zemi, zostane na nej. My sme povolaní opustiť ju. Lepšie je odpútavať sa vždy po troche ako celkom naraz. Myslime stále na nebo.

RADY A POVZBUDENIA PÁTRA PIA

11, 7,   Izraelovi potomkovia putovali štyridsať rokov púšťou, kým vkročili do zasľúbenej zeme. Na prekonanie tej vzdialenosti by úplne stačilo šesť týždňov. Napriek tomu nesmeli klásť otázky Božiemu zámeru, ktorý ich taký dlhý čas držal na púšti. (...) Úpenlivo vás prosím v mene nášho drahého Pána, nevšímajte si veľmi chodník, na ktorý vás Boh postavil, aby ste po ňom prišli do zasľúbenej zeme (...). Skôr vás pre pokoru Pána Ježiša povzbudzujem upierať oči stále na toho, ktorý vás sprevádza, a na nebeskú vlasť, do ktorej vás chce doviesť. Prečo by vás malo znepokojovať, či Ježiš chce, aby ste prišli domov cez púšť alebo pomedzi obilné lány, keď tak či onak dosiahnete blaženú večnosť?

Z LISTU SESTRÁM Z VENTRELLY, 3. DECEMBER J916

11, 8,   Ak konáte dobre, chváľte Pána a ďakujte Mu. Ak sa vám stane, že zhrešíte, oľutujte, dajte si predsavzatie, že sa polepšíte, poproste o pomoc a kráčajte správnou cestou ďalej.

Z LISTU ERMINII GARGANIOVEJ, 28. AUGUST 1918

11, 9,   Pohľad viery musíme mať stále upretý na Ježiša Krista, ako vystupuje s krížom na pleciach na Kalváriu. A ako tak ťažko, s námahou vystupuje hore strmým kopcom na Golgotu, mali by sme za ním vidieť obrovský zástup ľudí, každý z nich s vlastným krížom na pleciach kráča v jeho šľapajach. Aký krásny pohľad! Uprime svoj duchovný zrak naňho. V tesnej blízkosti za Ježišom vidíme našu presvätú Matku, ktorá ho verne nasleduje pod ťarchou vlastného kríža. Potom idú apoštoli, mučeníci, učitelia, panny a vyznávači. Aké sväté zhromaždenie, vznešené, majestátne, hodné úcty a nám také drahé! Tu je pravá radosť, hlboký mier, statočné napredovanie a život dokonalosti! Tieto duše oživuje viera, nádej je ich pokrmom, láska ich rozpaľuje, skromnosť okrášľuje a pokánie je ich ozdobou. Tu sa všetka útecha spája s úplnou obetou, všetka nádej sa zjednocuje s každou čnosťou. Kto nám zaručí, že sa budeme môcť tešiť v tomto spoločenstve? Nech je však Boh pochválený! Sám Ježiš nás - napriek našej nehodnosti - pričlenil k tomuto nádhernému spoločenstvu. Musíme sa všemožne snažiť vnikať stále viac a viac do jeho radov a spolu s ostatnými odhodlane kráčať po ceste na Kalváriu. Mali by sme hľadieť na koniec cesty a neoddeľovať sa od tohto vynikajúceho spoločenstva; musíme odmietnuť každú inú cestu okrem tej, po ktorej kráča toto spoločenstvo. Musíme uveriť, že nás Ježiš bude stále podporovať svojou milosťou. Musíme bojovať ako silní muži silou ducha - a odmena bude na dosah.

Z LISTU PÁTROVI AGOSTINOVI, 24. JÚN I915

11, 10,   Čo by sme si pomysleli pri pohľade na chudáka vidiečana, ktorý celý ohúrený vytrvalo pozoruje prudko tečúcu vodu rieky? Možno by nám to pripadalo smiešne - a právom. Je to vari rozumné, ak uprene hľadíme na čosi rýchlo pominuteľné? Takto vyzerá človek, ktorý svoj zrak upína na viditeľné veci. Čím sú tieto veci v skutočnosti? Líšia sa hádam od prudko tečúcej rieky? Len čo zazrieme jej vody, už nám miznú z dohľadu a my ich nikdy viac neuvidíme. (...) Nech sa uvažovanie o všetkých tých dobrách, ktoré na nás čakajú v nebi, stane lahodným pokrmom našej mysle. (...) Až potom dokážeme s presvedčením opakovať spolu s neskrotným mučeníkom svätým Ignácom: Ach, aká úbohá je zem, keď hľadím na nebo!

Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 10. OKTÓBER 1914

11, 11,   Ťažké je stať sa svätým. Ťažké, ale nie nemožné. Cesta k dokonalosti je dlhá, taká dlhá ako jeden ľudský život. Na tejto ceste sa útecha stáva odpočinkom; len čo sa vám však obnovili sily, musíte ochotne vstať a ísť ďalej.

ARCHÍV PÁTRA PIA

11, 12,   Ak nevládzete robiť dlhé kroky na ceste, po ktorej vás Pán vedie, uspokojte sa s malými krôčikmi a trpezlivo čakajte, až vám dorastú nohy na behanie, či lepšie krídla na lietanie. Buďte spokojná, dcéra moja, že ste zatiaľ malou včielkou v úli, včeličkou, ktorá veľmi skoro dorastie na veľkú včelu, schopnú robiť med (...).

Z LISTU ANNITE RODOTEOVEJ, 16. AUGUST 1918

11, 13,   Aj vtedy, keď napredujete, je nevyhnutné, aby ste sa smelo postavili k najbližšej prekážke, ktorá sa dá zdolať, a šťastne zavŕšili prvý deň bez toho, že by ste túžili prekonať aj tú poslednú prekážku, hoci prvá ešte nie je za vami. Veľmi často bývame takí zaujatí túžbou stať sa anjelmi v nebi, že zabúdame byť dobrými kresťanmi. (...) My nemôžeme túžiť ani si trúfať prekonať cestu za jediný deň (...). A hoci je pravdou, že sa nesmieme zastaviť ani vrátiť späť, nemôžeme si ani myslieť, že budeme lietať. Lebo na duchovných cestách sme ako malé kuriatka, ktorým ešte nenarástli krídla.

PÁTER PIO: PASTIER DUŠÍ

11, 14,   Moje drahé dcéry, náš život je krátky, no odmena za to, čo v ňom dosiahneme, je večná. Robme dobro, primknime sa k Božej vôli. Tá nech je našou hviezdou, na ktorú upierame svoj zrak počas plavby, lebo takto určite prídeme do nebeského prístavu. Nepotláčajme v sebe túžbu po svätej večnosti, o ktorú sa usilujeme.

Z LISTU MARU GARGANIOVEJ, 4. OKTÓBER 1917

Masima