... a ráno zaspal Otec Pio v náručí Nebeskej Matky

20. septembra 1968 bolo 50. výročie Ježišovho daru - stigiem, Pátrovi Piovi. 22. septembra, v nedeľu, odišiel Páter Pio, sediaci na vozíku, na svätú omšu do kostola Santa Maria della Grazie, preplnenom množstvom veriacich.

Predstavený kláštora chcel slávnostnú a spievanú omšu, ale Páter Pio sa na to necítil, nakoniec, z tónu jeho hlasu bolo počuť už počas premieňania chleba a vína, utrpenie, aj Padre Nostro dokázal zaspievať už len s veľkými bolestivými ťažkosťami.

Po svätej omši chcel vstať, aby veriacim dal požehnanie, ale zakopol a jeho telo ochablo v náručí spolubrata - otca Billa. Ostatní bratia ho hneď odprevádzali na invalidnom vozíku do jeho bunky.

Keď Páter Pio prechádzal cez zarmútený a rozrušený dav, povedal: "Moje deti, moje deti..."

Kým ležal vo svojej bunke na posteli, správa o jeho chorobe sa rýchlo rozšírila a všetky jeho duchovné deti na celom svete sa za neho začali modliť. Počas noci pri ňom zostali otec Antonio, potom otec Pellegrino zo S. Elia v Pianisi, aby mu boli na pomoci.

Páter Pio ležal, ale nespal, a čoraz častejšie sa pýtal, koľko je hodín. "Páter Pio,máte dohodnutú nejakú schôdzku," spolubrat, ktorý mu pomáhal, sa žartovne opýtal.

O polnoci si dal zavolať otca Pellegriniho,aby sa ho opýtal: "Guaglio, povedal si na omšu?"

On odpovedal, že je ešte skoro.

"Tak, tak, zostaň so mnou syn môj, teraz je už zajtra, ráno oslavujeme omšu."

Krátko na to, sa ozval znovu: "Syn môj, ak ma dnes Pán povolá, prosím o odpustenie všetkých spolubratov za ťažkosti, ktoré som im spôsoboval a požiadajte ich, aj duchovné deti o modlitbu za moju dušu."

O jednej hodine chcel vstať a posadiť sa do kresla, ale zamieril na terasu. Po piatich minútach sa vrátil a sadol si aj s ružencom v ruke.
Tvár mu už zbledla, pery sa začali sfarbovať. Otec Pellegrino sa rozčúlil, uložil ho nanovo do postele a chcel ísť požiadať o pomoc, ale Otec Pio namietol: "Nie, nechaj to tak,nikoho nebuď." Potom ale začal kašľať, dych mu vynechával a brat Pellegrino utekal zalarmovať ostatných: "Rýchlo, s Otcom Piom je to zlé!"

Prišli všetci - nadriadení, spolubratia a lekár. Boli mu vpichnuté dve injekcie a podaná kyslíkovaná maska.

"Ježišu, Mária..." Páter Pio zamrmlal. Mních Paul mu udelil sviatosť pomazania a v pondelok, 23. septembra o 2,30 hod. ráno zaspal Otec Pio v náručí Nebeskej Matky.

A stigmy, utrpenie a príznaky Kalvárie, ktoré ho už 50 rokov sprevádzali a uzdravovali tisícky tiel a duší, ako zázrakom zmizli bez jedinej stopy.