Exhumácia Pátra Pia

Edmund Dillinger sa osobne zúčastnil exhumácie otca Pia a vo svojom príspevku vysvetľuje význam tejto udalosti pre život Cirkvi. Citáty z prejavov a oficiálnych dokumentov vyjadrujú, ako zodpovední činitelia takýto krok nariaďujú a hodnotí uctievanie telesných pozostatkov najobľúbenejšieho talianskeho svätca.

2. marca 2008 som bol osobne prítomný exhumácie svätého otca Pia v San Giovanni Rotondo. O 20,00 hod. sa dala do pohybu veľká svetelná procesia z centra San Giovanni Rotondo s horiacimi sviecami k návršiu smerom ku kapucínskému kláštoru, kde otec Pio až do roku 1968 žil, požehnane pôsobil a kde je pochovaný. Niekoľko stoviek veriacich bdelo v modlitbách pred zatvorenými dverami kostola a čakalo na výsledky skúmania pozostatkov, ktoré bolo ohlásené na tento večer.

Proces otvorenia sarkofágu sa začal už 28. februára vymenovaním tribunálu, ktoré vykonal arcibiskup z Manfredónie Mons. Domenico Umerto D'Ambrosio, ktorý je súčasne apoštolským delegátom Svätej stolice pre svätyňu v San Giovanni Rotondo a pre dielo sv. otca Pia. Všeobecný súd pod predsedníctvom arcibiskupa sa skladá z kapucína Francesca Colacelliho, kňaza Michele Nasutiho z diecézneho kléru s titulom Promótor iustitiae a z notára P. Francesca Diela.

Arcibiskup z Manfredónie, do ktorého jurisdikcie spadá San Giovanni Rotondo, urobil koniec všetkým špekuláciám už 6. januára 2008, keď na záver svätej omše na slávnosť Zjavenia Pána oznámil: Pri príležitosti 40. výročia jeho smrti za dodržania predpísaných cirkevných plných mocí, so súhlasom najvyšších predstavených rádu a v súlade s príslušným dekrétom vatikánskej Kongregácie pre svätorečenie bude telo svätého Pia exhumované ku kánonickému skúmaniu.

Plne obsadený kostol uvítal toto oznámenie búrlivým potleskom. Arcibiskup potom veriacim vysvetlil význam tohto rozhodnutia kapucínskeho rádu, ktorý o exhumáciu požiadal rímsku kongregáciu.
Stav telesných pozostatkov otca Pia má byť po 40 rokoch znovu preskúmaný. Majú sa vykonať opatrenia na čo najvhodnejšie konzervovanie svätcovho tela.
Arcibiskup povedal doslova: Je našou povinnosťou dať budúcim generáciám možnosť, aby telesné pozostatky svätého Pia boli zachované a ďalej uctievané.

Pri ceremónii večer 28. februára, boli v krypte prečítané dokumenty - bolo to päť svedectiev o pochovaní 28. septembra 1968 - a bol vyzdvihnutý veľký monolit zo zeleného mramoru, ktorý pokrýval hrob. Krátky obrad skončil požehnaním biskupa a spevom "Salve Regina".

Večerný obrad 2. marca trval dlhšie. Začal v 22,00 hod. Najskôr sa za predsedníctva biskupa konala modlitba breviára k matutinu (modlitba s čítaním) a potom bol prečítaný list Kongregácie pre svätorečenie, dekrét arcibiskupa a povolenia civilných úradov.
Potom prehovoril provinciál, kapucín Páter Aldo Brocato. Povedal: V prvom rade vyjadruje táto exhumácia pocity najhlbšej ľudskosti, ktorú naša provincia vždy chovala voči svojmu slávnemu synovi. Táto udalosť predstavuje viac ako znamenie našej viery v spoločenstvo svätých, v zmŕtvychvstanie tela a vo večný život. Pri možnosti vidieť zblízka telesné pozostatky otca Pia, ktorého milujeme a ktorý je nám drahý, musí sa náš pohľad obracať za svetlom života u Boha, ktoré sa zjavilo v Kristovi v jeho smrti a zmŕtvychvstaní.

Po prečítaní úryvku z 1. Listu apoštola Petra a dvoch listov otca Pia boli odstránené štyri betónové dosky, ktoré tvoria uzáver hrobu, do ktorých bol vytesané dátum pohrebu 26/9/1968.

O 23.19 hod. osem bratov vyzdvihlo trojitú rakvu z kovu, dreva a zinku a preniesli ju do východnej časti krypty.

Potom bola preverená neporušenosť šiestich pečatí z 26. septembra 1968, ktorú prešetril arcibiskup, predstavil ich notárovi a promótorom a potom mohli byť odstránené.

O 23.30 hod. otvorili rakvu arcibiskup, generál kapucínov a provinciál a zdokumentovali prvú ohliadku stavu tela svätca: Lebka a vrchné časti tela boli sčasti skostnatené, ostatné časti tela mohli byť podrobené konzervácii.

Bolo konštatované, že v sarkofágu sa nahromadila značná vlhkosť. Potom arcibiskup ostatky odymil kadidlom za spevu Te Deum a spievali sa Litánie k všetkým svätým.

Nakoniec arcibiskup odišiel na námestie pred kostolom a pred televíznymi kamerami a početnými prítomnými veriacimi a novinármi podal správu o stave pozostatkov.

V nasledujúcich týždňoch experti telo svätca konzervovali. Bolo uložené do sklenenej rakvy a 24. apríla umiestnené v krypte na rovnaké miesto, kde bolo 40 rokov pochované.

Masima